Spravila som si osobnú oblohu nad posteľou aby mi nebolo smutno. Aby som sa mohla pozerať na hviezdy, aj keď na ne nie je vidno. Na to, že som ich tam ukladala náhodne sú až príliš pravidelne rozmiestnené. A je ich málo.
Už je to rok. Človek si zvykne na všetko. Niekedy síce pomalšie.
Komentáre
Zverejnenie komentára