Všehonechuť

Dilema

2011-08-11T09:48:00.000+02:00

Ono mne sa nemôže nič samo sebou podariť bez toho, aby okolo toho nebola kopa nepríjemností a problémov. Dneska ráno si tak "spinkám" v postielke, kontrolujem budík, ktorý vyrevuje už od pol siedmej a mne sa ho nechcelo vypínať. Zrazu veľkeeeeeeeeee CRRRRRRN. Reku čo je, čo to je. Hádam sa nestal zázrak a neprišli robotníci dokončiť garáž. Veru nie zázrak sa nestal, to len pán poštár stojí pri bráne, že mám poistený list. Polozobudený mozog začal pracovať na momentálne maximálny možný výkon. Žeby zase sociálka? Alebo FRI kopla do vrtule a stihli mi poslať ten papier, o ktorý som včera žiadala. Polomotavým krokom si umývam oči a bežím dole, tak ako som vstala. Naštastie spávam v "kapelovom tričku" a krátkych nohaviciach. Domotám sa k bráne, otváram ju, cez slnko nevidím ani na poštára. Podpisujem papier. V ruke dlžím zvláštnu fóliovú obálku. Rozmýšlam, rozmýšlam, že kto čo mi mohol niečo také poslať. Keď už som v tieni tak si všimnem Saviino meno. Hm prednedávnom si pýtala na mňa adresu, že mi pošle z Talianska list. "Aká rýchla!" myslím si. Trochu ma to aj prekvapilo, že by medzi štátna pošta bola taká. Obálku som otvoriť nevedela. Tak som ju odstrihla. Bála som sa, že nastrihnem list. Otvorim a namiesto listu na mňa špúli oči permanentka na GRAPE. Skoro som sa zbláznila. Začala som jačať ako páv.
Až potom, potom, pomaličky mi začalo dochádzať, že dnes je 11-teho, že je to už zajtra, že v nedeľu má muž narodeniny, že zajtra je oslava u nich doma a v sobotu obed pre babkine narodeniny, sesternicine meniny, krstnej meniny a narodeniny neteriek.

Volám mužovi, že neviem čo s tým, či by nešiel so mnou keď mu kúpim lístok. Je zásadne proti, počujem mu z hlasu, že celé jeho ja odmieta tam ísť. Ani mu do reči nie je. A už ani mne. A stále neviem čo s tým. Najskôr nehorázna radosť a teraz riešenice. Ah.

Wellina? Wellferina? Wellferine? Romina?

2011-08-02T12:17:00.000+02:00

Dalo mi to zabrať. Nájsť sa. Dlho som hľadala, že kto vlastne je Wellina, Wellferina, Wellferine, Romina. Romina, nuž Romina to je to moje dospelé ja (s úžasným menom, komu sa nepačí, jeho bordel) to je to ja, ktoré ma akcie, to je to ja, ktoré bojuje, behá po úradoch, to dospelé ja, ktoré musí byť dospelé so všetkým, čo ktormu patrí. Myslím, že to moje dospelé ja ani nemá fotku.
Ale Wellferine, to je všetko ostatné. To sú sovičky, rybičky, a žabky, obláčiky, detinskosti. TOTO je Wellina, Wellferina, Wellferine. aj to som ja.

Starohutský vodopád

2011-07-25T23:18:00.000+02:00

Pri obhliadaní tohto vhodného tajchu pre tohto ročnú dovolenku, sa nám zadarilo nájsť aj Starohutský vodopád. Nie, že by sme okolo neho neprešli 3 krát, keďže pán na aute zakrýval nápis na múre, ale podarilo sa! Vodopád bol síce vodopádik, taký malinký vodopádik, ale zato milunký.

Posedenie na Hviezdku

2011-06-23T16:05:00.000+02:00

aneb BA street. Ďalšie fotky bez hodnoty. Zábavka.

Teta a holub. Čo sa dá v teple robiť? Presne tak, len sedieť a čítať.
Ľudia vyzerajú strašne divne keď chodia. Hlavne keď idú vo dvojici. Alebo zhrbení. Okolo šli dve slečny, ani ja nie som pri chôdzi vystretá , ale pohľad na ne priam bolel.

Títo dvaja vyzerajú velice desivo. Ako zdvojeny obraz.

Konečne zmaturovaná

2011-05-18T22:40:00.000+02:00

Haha, môžem sa zasmiať, keby som náhodou nevedela, že čo so životom. Nie, že by ten zoznam nebol dlhý
- popratovať všetko, dom, seba , keďže som posledné 2 týždne nepohla ani prstom v snahe "učím sa na maturity"
- nájsť si prácu
- podať daňové
- pripravovať sa na prímačky na VŠ (na tú jedinú, kam som si podala, a nie, umelecká, to vážne nie je, žiaľ)
- doriešiť veci s bytom (niee, mne sa nechce behať po blavacky uradoch, nieeee)
a mnoho iného. Nič z toho sa mi nechce, najradšej by som vyložila nohy a týždeň hrala Zaklínača. A venovala sa sebe, možno prvý a posledný raz...Aj keď to asi padne, blah

Maturita dopadla nadmieru uspokojivo. Slovina, Matika za 1, anglina za 2 a fyzika sa mi vypomstila, tak tá za 3. Hanbím sa a dlho sa budem, ale je to moja chyba. Priznávammm. Ah.

Nevravím, že nie sú veci, ktoré mi nebudú chýbať, ale som rada, že to mám z krku a za sebou. A teraz sa idem utápať...

Paintfully bored

2011-05-11T14:24:00.000+02:00

"One boring blue boy, in a paintfully boring painting. 4, incredibly boring windovs and no more doors..." Corialine

Akademický týždeň kedy mi aj vlastné existencia lezie hore krkom ešte viac ako je obvyklé. Skúšam možnosť nového telefónu a aj naďalej neuznávam foťáky v mobiloch. Vznikla doslova pseudofotografia z maximálneho ničoho.

Hodnota menej než záporná blížiaca sa k mínus nekonečnu. Hahn. Alebo čo dokáže jedna retro aplikácia. Bavím sa, je to neskutočný shit. Ale neskutočný. Veď to sa nedá považovať za umenie ani po údere kladiva po hlave. Fakt sa bavím .

Fotky na Tablo

2011-05-05T22:40:00.000+02:00

Tak a je to tu, zajtra dávame gymplu pá pá. Teším sa ako blcha na nový kožuch. A tu už sú finálne fotky na tablo.

A zajtra , ak sa podari, bude aj tablo :D

Obláčkové

2011-04-28T23:31:00.000+02:00

Ja viem., že mám asi úchylku na tie oblaky, ale už dlho som rozmýšlala ako vyrobiť niečo špeciálne. Niečo, čo bude úplne odveci. A potom ma to napadlo. Oblačné topánky. Pôvodne síce mali byť modro trblietavé, ale to žial neviem uskutočniť.
A čo na to potrebujeme? Jedny oxfordky z FF za 12 evri (jo viem, že Oxfordky sú teraz mrte strašne in či čo, ale mne to je tak niekde)

Jeden modrý sprej. Čo bol síce asi blbý nápad, že som neinvestovala do Molotowiek. (ak vás niekedy napadne niečo podobné, tak akryl od nich, jedine)

Ešte nepoškrvnené. Dlho som rozmýšlala, či ich nenechám tak ako sú, pretože ma to neskutočne lákalo.
Ale....

Nakoniec to bude chcieť aj bielu akrylovú farbu na namaľovanie obláčikov. A tadá! Obláčkové!!

Každá je iná, tak ako sa mení obloha. :)

Púpavový veniec

2011-04-26T12:37:00.000+02:00

V nedeľu sa patrí isť do lesa. Človek je rád, že vypadne.

Nie som víla, nie som éterická, mám prsia, mám pehy, nie som fotogenická. Mám chyby. Mám seba.
Fridin citát to vystihuje .

„Kreslím sama seba preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám.“ Frida Kahlo

Skúmam sa

2011-04-25T12:12:00.000+02:00

Čo človek neurobí pre

2011-04-04T18:37:00.000+02:00

Giveaway :D A nie, nie môj, ja na to nie som vhodný blog. Ale slečna na tomto blogu giveaway robí, a sú to presne tie veci, po ktorých moje slepačie srdce prahne :D Dúfam, že to je slečna :)

Nuf :3

Chcem mať oblačné vlasy

2011-04-03T17:37:00.000+02:00

A keď už nie vlasy tak aspoň topánky. Ale tie sú vo výrobe.

Ľudia ma súdia za veci, ktoré som ani neurobila. Myslia si, že ma majú prečítanu, ale vedia o mne hovno. A možno som fakt sliepka, kvok. Snívam o vesmírnych nohaviciach, kvok. Naplnenie v materializme, aké príznačné. Mojou inšpiráciou budú rybky, zatiaľ stále iba imaginárne. Ako Delirium, idem za svojou rybkou. Ja som rybka, vie to niekto?
Heh mŕtve motýle sa mi nezmestia do flašky. Nebojte sa , nie sú slovenské a ja nie som vrah.

V hlave sa mi tvorí nový svet plný vesmírnych rýb, neopracovaných minerálov a oblakov. Na hranici Fridy a sna. Chcela by som byť Fridou, Gigerom, Alicou a Turingom v jednej osobe. Bolo by to pestré. Rozmýšlam ako medzi nimi nájsť vhodnú hranicu, aby sa to nejak zmysluplne prelínalo a pritom si neodporovalo. Obdivujem Fridu. Mala gule(nie doslova) a dokázala robiť také veci aj napriek všetkému. Ja nedokážem poväčšine ani vyjsť z domu. Strach mi leži na 3/4 mozgu. Ono genetika je strašná sviňa, naša doba je strašná sviňa a ja sa desím všetkých tých následkov. Nemám rada genetiku, naozaj nie. A dedičnosť už duplom. Je to všade naokolo, vo všetkých. Všetci sme poznačení a je to horšie ako iné veci. Gah a ja, že som optimista. A v ktorej realite?
Nevidíte mi do hlavy , ale budete ma súdiť, kvok. Áno úprimne nasralo ma to, kvok. Ale nepotrebujem a hlavne nemusím nikomu vysvetlovať svoje dôvody. Aj tak by to nepochopili. Nerozumiete mi už teraz, kvok.
Aspoň trošku ako Frida, kúúúúšočiček. Ah.
Mimoň mimoňovatý.
Alebo ako Lota či Moira. To sú ženy! Aj keď nereálne. Ale no, veď viete...

Mašle a bodky

2011-04-01T13:34:00.000+02:00

A všetko je fialové a modré. Mám úchylku mám. A na tej fialovej sa dajú urobiť aj kudrlinky. Všetko bolo polepené za 5 minút :)

A hej už by som si mala odstrihnúť ofinu. Nevidím :D

Ďalší minerálny prsteň

2011-04-01T13:06:00.000+02:00

Tentokrát to bude distenit/kyanit. Názov znie síce trochu jedovato, ale ten jed sa volá kyaniD, keby niekto náhodou nevedel. Prepáčte mi, všetci dizajnéry, že sa tieto veci neplatím horibilné sumy. Ale radšej si prsteň spravím sama, keď sa dá. Výrobná hodnota 2eurá :D

Ako mi dospelosť škodí

2011-04-01T12:52:00.000+02:00

Čím viac ma kope do zadku, spôsobom "Hej Wellina! Podaj daňové! Wellina koncesionárske!! Wellina zaplať účty, poistku, itnernet! Wellina!" Tým viac sa ponáram späť do čias keď som mala 4 roky a ružová mi nevadila. Dnes som si skoro kúpila flašu pre batoľatá. Nie že by som sa chystala mať deti, ale bola na nej úžastná ilustrácia kozmonauta. :3 Mám mašlovo bodkovú úchylku, a mojou najlepšou kamarátkou sa stala pištol na lepidlo. Aj keď to lepidlo občas štrajkuje a ja musím lepiť znova.

Vskutku som vlastne veľmi vadná bytosť. Na jednej strane sa neviem nabažiť bledofialovej mašle s bodkami a na druhej, začala som uvažovať nad vznikom spermii na úrovni kvantovej peny. Vlastne ma fascinuje celý proces vzniku spermií, ktorému nerozumiem. Môžno to bude tým, že si to predstavujem ako atómy prkov , ktoré sa nachádzajú v bunkách. Ale pokiaľ človek nezačne rozmýšlať týmto smerom, tak nikdy nepríde na to, prečo a ako sa tak deje. Áno beriem, bunky sa delia a tak až vznikne jedna 60nanometrová vec, ktorá je životaschoná a ešte dokonca aj prenáša genetickú ifnromáciu. Podľa mna je to naprosto dokonalá vec. (nemusíte mi hovoriť, že som vadná, ja to viem)

A na druhej strane úchylniem nad huňatými brmbolcovými gumičkami. Som mimo. V živote som nebola v Elemente a Control som musela pozerať na dva krát. Prvá polka, druhá polka (začiatok mi strašne pripomínal Clockwork Orange, ukameňujte ma) Môj mozog zlolitieva, zatiaľ však tým zdravým smerom. Myslím.
Akonáhle človek začne riešiť či ešte existuje zelovoc a kde sa dá kúpiť originálne kravské mlieko a rajčiny, ktoré majú vôňu a chuť, prichádza o kamarátov. Nikto to nechce počúvať, lebo málokto vám rozumie, že čo vlastne hovoríte. Viete banícke rajčiny.
Zakladám akvárium, aby som si mala s kým pokecať. Aby som nebola jediná ryba v dome. Budú plávať a plávať a plávať, a robiť m, m,m.... a neónky budú svietiť.

Vytváram si vlastný detský svet vo svojej hlave, kde aj rádioaktívny dážď kvitne.
Keď nás niekto uvidí , bude si myslieť, že sme ušli z blázinca. Myslím, že blázinec bolo vnútro brucha mojej mamy a ako náhle som vyšla na svet, tak som ušla z poslednej normálnosti.
Lepím nalepovacie svietiace sovy a nad hlavou mám hviezdnu oblohu, zatiaľ iba maličkú.
Rýpem sa v jadrovej a kvantovej fyzike. Ešte stále.
Viete tie spermie sú strašne super vec, aj axolotl.

One year

2011-03-07T15:05:00.000+01:00

Spravila som si osobnú oblohu nad posteľou aby mi nebolo smutno. Aby som sa mohla pozerať na hviezdy, aj keď na ne nie je vidno. Na to, že som ich tam ukladala náhodne sú až príliš pravidelne rozmiestnené. A je ich málo.

Už je to rok. Človek si zvykne na všetko. Niekedy síce pomalšie.

Máš moje srdce

2011-03-04T18:27:00.000+01:00

Vymodelovať model ľudského srdca. To bol čisto hec, nápad, battle s mojou milovanou Savi3, ktorá vymodelovala potrat. Mať srdce vo flaške. Ešte aj ten štupel som si musela vystrúhať z veľkého. Ale! Podarilo sa!

Vznikli srdcia 3. Dvojcentimetrové, centimetrové a úplne maličké trojmilimetrové. Všetko podľa modelu srdca... nie skutočného, ale požičaného z kabinetu biológie na víkend. To centimetrové, ktoré vyzeralo najlepšie a zmestilo sa, som zaliala lakom na nechty. Čo bola osudová chyba. Lak nie len, že nezaschol ako mal, ale mi aj pekne krásne upečené srdiečko rozožral trošička.

Ale v konečnom dôsledku som snjám spokojná.

A hrdo ho nosím na krku. Mám svoje srdce vo fľaške a ešte sa aj rozpadá. Myslím, že ten rozpad má správnu symboliku, tak sa poďme tváriť, že to tak malo byť.

Mineral ring

2011-03-04T17:02:00.000+01:00

Nie je to zase taký handmade ani taký kumšt prilepiť kus šutra na prsteňové lôžko. Ale priznám sa, že som neodolala. A zase toľko penazí, koľko sa za to pýta na nete zaň nedám. Ospravedlňujem sa, že nepodporujem ich ekonomický rozvoj. Nemám na to :D

Ametyst je môj obľúbený minerál a v neopracovanej forme ešte viac. Najväčší problém bol zohnať vhodný kameň. Viete aby podložie nebolo moc hrubé, nerovné, alebo celkový kameň moc velký. Už aj tak to má teraz celkom peknú váhu. Budú mi posilovať prsty :D Bolo to vlastne jedno veľké šťastie.

Leah Duncan

2011-01-21T00:19:00.000+01:00

Mladá američanka Leah zaujala svojími prírodnými vzormi a jemnými farbami. Tentokrát to nebude mydlo, ale ilustrácie, vzory a látky.
Úplne prvá vec , ktorá ulahodila môjmu oku bola táto krásna jednoduchá ilustrácia.

Rainfall Stitched and singed pritnt. Ďaždovo lístkový motív je neskutočne príjemný na pohľad. Jednoduhý lákavý vzor, ktorý sa nenásilne vrýva do pamäti. A také sú všetky jej veci.

Aztec Removable Throw pillow. Neviem asi mám potrebu po čistej jednoduchosti. 4 jemné dokopy ladiace farby a neprečačkaný vzor. Pripomína mi to všetko od vtáčich pierok až po indiánske kroje a aj tie aztécke vzory.

Hills tea towel. Prvé čo ma napadlo pri tejto utierke na riad bolo, či to nie je škoda. A hneď na to, že také by sa mi páčilo mať doma. Aj keď u nás doma by dlho nevydržali. A mne by určite bolo aj tak ľúto utierať s tým riad. Je moc pekná na taký účel. Možno to bude tým, že naše bežné utierky vyzerajú, no ako vyzerajú.

Onions and leaves. Tak isto ako aj túto.

Slečna/pani (keďže je už vydatá) má cit pre jemné no zato florálne kreslenie. Naturálne prvky vyskytujúce sa skoro všade potešia oko. V kombinácií s prírodnými farbami je to neuveriteľný dojem.

Over the river

Toto bol poskromnejší výber z jej etsy obchodu. Osobne si myslím, že lepšie vzory ponúka na svojej stránke a aj ilustrácie sú o kus pestrejšie.

Za pozretie určite stojí aj jej blog.

Soaparty

2011-01-08T11:56:00.000+01:00

Nie, žeby som nebola v poriadku, ale keď tie mydlá vyzerajú tak LÁKAVO, že jednoducho neviem odolať. Mojím novým objavom je Soaparty. Pod značkou Soaparty sa nachádza mladá Izraelčanka, ktorú výrobu mydiel naučila jej mama. (aj ja chcem niekoho , kto ma naučí robiť takéto veci!) Ceny aj poštovné z Izraela je velice priaznivé. V prepočte vychádza okolo 3eur na kus napríklad takého to nanuku.

Soap pop - popsicle soap: No NEZAMILUJTE sa do mydla, ktoré vyzerá ako chutný ovocný nanuk práve vytiahnutý z mrazničky u starej mamy. A ešte aj s mašličkou! Spodok je vždy vanilkovo čokoládovy a vyrába sa v roznych farebných prevedeniach.

Ďaľšou pochúťkou sú úžasné keksíkové mydielka, ktorú su dokonca aj nahryznuté. Ako keby som to po mne zostalo.

Oreo cookies soap: S pravou horkou čokoládou. Sú veci, ktorým sa nedá odolať.

Cupcake soap: Je veľké mydlo akejkoľvek farby vás len napadne vyzerajúce ako skutočný cupcake. Ach!

Cute soap cookies: Neviem kam skôr sa mám pozerať, ktoré si vybrať, ktoré je to najchutnejšie. Predáva sa po pároch

Ale rovnako ako tieto chutné mydielka som si zamilovala aj tie s retro Space invadermi.

Space invaders retro soap

Alebo robotmi

Určite stojí za zhliadnutie a spustenie aspoň jednej slinky nad týmito mydielkami.

Crunchy stuff

2011-01-07T12:56:00.000+01:00

Crunchy stuff je nová mladá dizajnérska značka môjho kamaráta Adama Belisa. A zaujala.

Adama poznám už dlhšiu dobu,a to najmä vďaka jeho stránke na deviantarte. Mám rada jeho vektorové grafiky.

Black.
Jeho veci sa vyznačujú originalitou a svojským štýlom, podľa ktorého ľahko spoznáte Adamove práce. Na škodu to veru nie je.

Pre mňa najväčším prekvapením je určite Indiánka a považujem ju za jednu z najlepších vecí, ktoré som doteraz od neho videla. Samozrejme som neodolala a objednala si ju. Začínajúce a hlavne kvalitné značky treba podporiť. A ešte pri takejto krásavici? Nebolo o čom.

Jednoduché čierne línie na bielom tričku. Biele tričká zásadne nenosím, ale sú veci, pri ktorých sa určite oplatí urobiť výnimku. A práve toto je jedna z tých vecí.

Som naozaj zvedavá na budúci vývoj tejto značky, ale ako poznám Adama určite bude mať čím prekvapiť a nezostane to len pri tričkách. Videla som do detailov prepracované tablo, ktoré robil pre minuloročnú oktávu a naozaj stálo za to. Keby ho nepokazila tlačiareň.

Určite odporúčam skočit na jeho Deviantart, poprípade sa zastavit na BLOGU . Crunchy stuff má stránku facebooku, kde je možné vidieť viac tričiek. Držím mu palce!

Kozmetika (na jedenie)

2011-01-07T00:21:00.000+01:00

Nakoniec som si ich predsalen objednala. Ja a Savi, ešte sme sa zhodli aj na tom isto. Vadne :D

Jedla bych to! Áaach!

U šikovných rúk

2011-01-06T23:58:00.000+01:00

Tentokrát to nebolo zbežné prehrabovanie sa na Etsy, ale na našom slovenskom Sashe. Slečna/pani (neviem) vyrába mydlá a balzamy, ktoré mám chuť zjesť už len od pohľadu. (Neviem prečo som vždy mala chuť jesť mydlá a peny do kúpeľa o.O) Jednoducho, tieto veci , vyzerajú skôr ako lahodné cukrovinky než kozmetické výrobky.

Malé jahodové pokušenie, vyzerá naozaj pokušujúco. A ja silno uvažujem o jeho objednávke. Je síce ružové, ale pripomína mi jahodovú zmrlinu. Ach!

K jahodovému pokušeniu ma zaujalo aj toto.

Prírodný čokoládový balzam na pery. Čokoláda a balzam? Ach? Aj keď mne sa vždy podarí každý jeden balzam na pery stratiť. A môžem kupovať nový...

Jahodová romanca- telový peeling. Kozmetika na zjedenie. Pripomína mi to kúsky vodného melóna.

Obchodík ponúka aj materiál na domácu výrobu mydla, alebo balzamov. Pre mňa je to dosť lákavé. Vždy som si chcela niečo také vyskúšať a mala som obdiv k ľudom, ktorí takéto veci robili, ale nevedela som kde. Uvidím. Ale aj tak , stále to stojí za pozornosť.

Viac vecí na U šikovných rúk

Nokkasili

2011-01-06T22:59:00.000+01:00

Zamilovala som sa na prvý pohľad. Stáva sa mi to často, pri obrázkoch, fotkách, veciach.

Rainbow je božská. Myslím, že na tento obrázok sa dokážem dívať a dívať a dívať a dívať a nebudem s tým chcieť prestať.

Nič o autorske neviem, ale jej obrázky mi stačia.

Sleeping snow white. Ten akvarel! Tie farby! To všetko dokopy! Ach! <3
Uchvacujú ma jej akvarely.

Mockinbird. <3

Nokkasili určite stojí za sledovanie, alebo aspoň za letmý pohľad.

Dixit

2011-01-06T01:21:00.000+01:00

Kamaráti sú na stolovky. Radi hrajú. A pomaly sa chytám už aj ja. Ale čo s tým, keď si vyberám, no povedzme, že zvláštne hry. Momentálne rozmýšlam nad touto, ktorá obsahuje úplne úžasné obrázky. Ale problém je v tom, či by ju mal so mnou , kto hrať. Nechcem aby to skončilo len pri prehrabovaní sa škatulou a pozeraní obrázkov.
Kúpiť sa dá na ihrysku.

MilesOfLight

2011-01-06T01:13:00.000+01:00

Pri bežnom prehrabávaní Etsy som ju objavila. Čo ma zaujalo? Úvodná fotka. A potom? Že sa volá Romina. To bol šok. A tiež , že zbiera rôzne kamienky, listy, pierka a vecičky, pričom ich následne fotí. Od detstva som si domov vláčila rôzne kamene, konáre a blbosti. Zamilovala som si ju hneď.

Má obchod pod menom Miles of light a pre mňa to je pastva pre oči.

Autumn Feathers sú jednodé a krásne.

Nature studie. Trees. Konáriky a pierka. Čo viac si môže človek ako ja priať.

Marina The sea collection. To sú presne veci, ktoré by som doniesla domov aj ja.

Marina mini colection. Čo viac dodať? Na to by som sa dokázala pozerať stále.

Plus rozhovor s autorkou (anglicky) na etsy je priamo TU.

Touha - D. Landa

2011-01-06T00:22:00.000+01:00

Momentálne sa to hodí, sedí. Hrá mi to v hlave už od samého rána. Bez toho aby som ju počula.

Sĺubujem , že...

2010-12-12T11:52:00.000+01:00

...sa budem starať o všetky svoje zvieratká poriadnejšie ako doteraz (hlavne o tie viac nohé),
...si vytvorím portfólio obrázkov ,
...začnem viac makať na svojich kreslených veciach,
...že sa pokúsim dostať aspoň na jednu VŠ so zameraním na výtvarný odbor ( aj keby to znamenalo čítania v kostole (nie nestáva sa zo mňa kresťan) ),
...môj dom , bude môj hrad a bude tak patrične vyzerať,
...zavolám tam!(všade kam mám) ,
...sa zamyslím sa a zlepším svoj vzťah so svojím chlapom,
...sa začnem znova aktívne venovať matematike a fyzike,
....budem sama sebou a nebude ma to srať,
....si nenechám pindať do života
....to zvládnem
...budem viac a lepšie kresliť, fotiť, písať, modelovať, tvoriť, vymýšľať a existovať
...budem viac s tými, ktorých mám rada, či sa to niekomu páči alebo nie

A viac ma zatiaľ nenapadá. A nemá to nič spoločné z Vianocami ani s ničím iným, len som sa proste nasrala na seba...

Sôvätá

2010-11-27T13:39:00.001+01:00

Spamujem s tým snáď už všade , kde som. Moja malá sovičková obsesia. Strašne som sa do nich zaľúbila, hneď po tom ako som si ich vymyslela. Neskôr prišiel nápad prečo ich neskúsiť spraviť z cernitu. A tak sa zrodili aj troška skutočnejšie ako len grafika z počítača. A sú užasné! Na ruke, na krku, dokonca aj zavesené v okne. Až ma to samotnú prekvapilo. A všetky sú na predaj. Napríklad aj na SASHE.

Najradšej mám túto fialovú a tyrkysovú.

Ranný mráz

2010-11-27T02:03:00.001+01:00

Momentálne už ani nie tak ranný, ale zase na druhej strane sa už patrilo! Ráno to vyzeralo prekrásne, keď sa slnco nesmelo predieralo pomedzi mraky a všetko naookolo bolo strieborno šedo biele. A pokojné. Až mi bolo ľúto po tej námraze prejsť. Strácam slová, strácam nápady, inšpirácie. Vyparuje sa to ako ta námraza.
Dnes dokonca napadol prvý sneh, ktorý vydržal tak dve hodiny. Naozaj dúfam, že to nebol odpad z neďalekej tepelnej elektrárne. Ale to by sa tak rýchlo hádam nerozpustilo.
Zistila som, že moje terajšie pokusy o blogovanie mi zaberajú mnohonásobne viac času ako kedysi a pritom predtým som písala jeden príspevok za druhým. Ktovie v čom to tkvie, ale možno si len neviem upratať myšlienky vo svojej hlave. Ani nápady ani nič. Žijem v minulosti. Pred očami sa mi úplne náhodne zjavujú výjavy z minulosti, o ktorých som ani nevedela, že ich v hlave mám. Ale budem musieť začať znova blogovať, pretože v reálnom živote už pomaly nie je s kým sa rozprávať. Z veľkej časti si za to môžem sama, aj fakt, že nechodíme skoro nikam. A chýba mi to. Včera som si tak pekne posedela s Dankou a Milanom pri kofole, že som sa normálne cítila ako za starých čias. Naozaj mi tí ľudia chýbali a hlavne tie vtipné chvíle s nimi. Bolo to krásne, také príjemné a oslobodzujúce. Človek si uvedomí ľahko vlastnú skostnatelosť, ktorá sa vytvára keď je dlho niekde s tými istými osobami. Pri najbližšej možnej príležitosti chcem ísť do Krakova a 18. decembra sa mi snáď podarí ísť na Winter Urban Market. Prievidza ubíja a je neumelecká!

Fialový kožúšťok

2010-11-25T15:30:00.000+01:00

Dnes mi celkom nečakane pod oknom zazvonila Roberta s otázkou "Romina, prečo sa mi ľudia smejú?" Bola naozaj zlatá a nedalo mi to si ju neodfotiť. Fialový kožuch a ešte kožuch je vec dosť nezvyklá, to uznávam, ale mne sa to páči! Nedalo mi to a musela som si ho zvečniť.

A v tričku Patty Smith, ktoré je na zamilovanie sa :)

Obláčkovo a iné skryté prekvapenia

2010-11-25T00:24:00.000+01:00

Máva to tam na mňa, vykúkajú nevšednosti zo všetkých strán, všade, len nie v Prievidzi. Nie fakt, to čo je tu, pod nálepkou umenie je fraška... alebo skôr fľaška. Wellferine je stratená. Wellferine je nereálna. Minimálne si občas tak prídem. Behám z prava do ľava, z vrchu nadol, diagonálne na všetky smery a houby z toho. Vypisovať prihlášky na VŠ, to je vážne veru slasť. Hlavne ak škola neposkytuje jedinú použiteľnú informáciu. Jo je to funky. Keď si predstavím, že ma zase čakajú behačky po úradoch je mi až zle. Zabitý celý deň. Nie že by som si ho nevedela predstaviť aj lepšie, a nie v škole to nebude.
Prosím už nechcem počuť o tom na akej úžasnej a vysokej úrovni to vlastne sme a koľko veľa roboty máme! To viete....
Priznávam , áno, stále a dookola nadávam na to isté. Ako to učia na ekonómií, človek svoj štandart znížiť nemôže.
Ľudia sa boja všestranných skúseností, vedieť viac ako treba. Žijem vraj v slobodnom svete (stále mi uniká, že ktorým smerom tá demokracia prešla/ušla/bola/je) tak to využime! Čím viac budeme poznať, čím viac budeme vedieť, tým skôr pochopíme a budeme tolerantnejší alebo niečo iné a pekné. A hlavne si budeme rozumieť.
Nech žije polyhistorizmus!

Pre Robertu

2010-11-24T17:14:00.000+01:00

Za Fridou!

2010-11-06T13:43:00.000+01:00

Tak predsa len sa podarilo! Wellferine videla Fridu na živo! (Kto by nevedel kto je Frida Kahlo, odporúčam uja Gúgla!) A aké to bolo?
Cesta plná nepríjemností. Pomaly sa ani nešlo. Pneumatiky na aute štrakovali, na SAD-ke sa nikto neunúval vypísať autobus, ktorým sme mali ísť. Ale šiel! Našťastie. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká pred Bratislavou a za Bratislavou a všade. Čas príchodu sa posunul o hodinu a pol. Zlú náladu (na začiatok) zachránila výborná kávička a koláčik v reštaurácií Saviinho kamaráta.

A potom sme sa vydali na púť skrz Viedeň za očakávanou Fridou! Žial málo času , veľa chodenia a menšie nezhody odpútali moju pozornosť od fotenia Viedne. A na výstave bolo zakázané fotiť.

A čo sa týka výstavy, bol to jeden z mojich najväčších pozitívnych zážitkov života! 6 miestností tematicky rozdelených. Jej obrazy, jej fotografie, jej šaty, všetko. Bolo to niečo úžasné! Táto Žena má u mňa obrovský obdiv, za to čo dokázala a v akej situácii bola. Utrpenie života bolo cítiť v každom obraze, v každej fotke. Jej veci boli trpko krásne. Jemné a pritom silné. Frida bola krásna žena. Jej krása vyžarovala z vnútra, ale na mnohých fotkách aj z vonka. Jej krása a jej utrpenie. ( a škaredosť Diega, nikdy nepochopím ako chlap ako on mohol byť takým záletníkom...) Obdivovala som každý ťah jej štetcov. Síce mi chýbali niektoré jej obrazy, no i tak to bol hlboký zážitok, ktorý odporúčam každému.

A čo najviac potešilo chlapov na výlete?

Jesennosti

2010-10-31T23:18:00.000+01:00

Trochu som si dala oddych od ľudí. Vybrali sme sa na výlet do hory. Ja, môj chlap a jeho rodina. Bolo to povznášajúce. Jeden z posledných pekných jesenných dní. V lese, pri pomaly zapadajúcom slnku. Inšpirácie všade naokolo. Moje veci sú možno trocha cliché, ale snažila som sa uchovať si obrazy , momenty, ktoré znamenajú svet. Aby som mala o čom snívať. Aby som mala čo použiť pre svoje fantázie. Tak tu sú:

Trochu mi to pripomína Big Fish od Burtona.

Bubák z konárov. Kto ho tam nevidí, ten má smolu :)

Pripomenulo mi to všetky tie fantasy putovania. Pláne, lov na večeru, spoluputovnící pred vami.

Oblohy. To ja môžem!!!! <3 <3 <3

Gangsta bejb rokov 20tych

2010-10-17T15:01:00.000+02:00

Viac po kliknutí na odkaz.

Ako Wellferine

2010-10-13T19:19:00.000+02:00

Priznávam neodolala som cernitovej mánii (?) Už dlhšiu dobu som rozmýšľala, že ako to na tom Devarte oni všetky tie úžastnosti robia. A potom to prišlo aj k nám. No uznajme si, lacné to veru nie je (ale čo v tejto dobe je?) a veru som to chcela skúsiť. Prvé pokusy sú také všeliaké kostrbaté. Uznávam nemám to v ruke, nie som modelovací typ. No i tak mi nedalo, tak sa pokochajte potvorkami mojimi :)

Flowers

2010-10-10T11:12:00.000+02:00

Horses, horses

2010-10-10T10:28:00.001+02:00

Alice in Rock and roll land

2010-10-05T17:24:00.001+02:00

Play baby, play

2010-09-15T15:19:00.001+02:00

Bubny sú život, život bubnuje, srdce je bubon.

Coca Cola

2010-09-15T14:42:00.000+02:00

Would you like to have one?

Táto jedna mi neskotočne pripomína secesné plagáty od Muchu.

Zombie Walk Bojnice 2010 official photos 1

2010-09-14T23:37:00.000+02:00

Je mi jasné, že som posledná, a že tieto fotky pridávam oneskorene, ale nestíham. No budú teraz ďalšie fotenia, tak už ma tlačí čas. Preto dámy a páni. Moje oficiálne zombie fotky z pochodu. Užite si to.

Fúziky od Anežky

2010-09-07T17:41:00.000+02:00

Prišli mi od drahej slečny Niv filcové fúziky, tylová mašla a flaštička Drink me. Neodolala som to pofotiť, aj keď seba nejak bežne nefotím. Tak z toho vznikla osobná 5 minutová pokusná záležitosť. Uznávam, moc som sa s tým nepaprala. Drink me, drink mee, drink mee. Teraz všade beham s tou zajačikovskou mašlou a ľudia na mňa kukajú ako na UFO. Ale keď to je také ľúbivé! :) <3 <3 <3 <3 ^*^

Ja viem, že to nič neni a moc som sa zrovna nepretrhla, ale aspoň tak decentne. A mám profilovku na lookbook xD Trošku potešenia sa zíde aj mne :)
Chcelo by to nejakú éterickú modelku a trochu praxe s fotením o.O

Golden Youth

2010-09-03T16:38:00.001+02:00

Pixies shop stories

2010-09-03T15:59:00.000+02:00

Dostalo sa mi možnosti nafotiť veci pre jeden milučký obchodík v Prievidzi. Veci z Pixies. Donedávna som ani nevedela, že taký skvost sa u nás aj nachádza. (KONEČNE niečo čo stojí za pozornosť a nezapadá to do prievidzskej šedi) , tak Jani, dúfam. že sa ti budú páčiť :)

Parisienne

2010-09-02T15:01:00.000+02:00

Zombie Walk Bojnice 2010 photos part 1

2010-08-30T14:55:00.000+02:00

Viac neskôr, sa mi nechce len ako to vidím :D

French Lace

2010-08-27T14:42:00.000+02:00

Easy Rider

2010-08-26T22:55:00.000+02:00

Z týchto dvoch si proste neviem vybrať, že ktorá, ale skôr tá orezaná :D

Have you eat your Campbell soup today?

2010-08-26T15:20:00.000+02:00

Warhol, umelec alebo nie? Ja osobne si myslím, že si robil z ľudí strašnú prdel, ale tak vedel zaujať a vedel to aj využit. Campbell´s soup!

Howl

2010-08-24T00:22:00.000+02:00

Aneb, zabudnuté fotky....

Som to, čo tvorím (Rilke)

2010-08-24T00:19:00.000+02:00

V poslednej dobe sa neviem tohto citátu zbaviť. Vlastne od vtedy, čo som našla mamine staré oznamko, na ktorom bol použitý. Najhoršie na tom všetkom je, že ja vlastne netvorím. Nie v tom tvoriacom zmysle. Niekto by mohol oponovať tým, že sa znova pokúšam tvoriť. Neviem, ale osobne to za tvorbu nepovažujem. Nie to, čo fotím. Aj keď pri tom ten proces tvorby určite bol. Momentálne tvorím maximálne tak svoj domov. Svoj dom. Aj to nie podľa svojich predstáv. Niekedy mi to je úprimne jedno, čo kde ako, a niekedy by som tie biele steny schuti zamalovala. Čímkoľvek. Tvorím domov, ktorý je vlastne maminou robotou. Je to jej tvorba, je to to, čo po nej zostalo. Niekto by povedal, že to je práve ona, ten dom. A ja v ňom mám teraz tvoriť domov. Ak som toto ja, tak je to so mnou dosť zlé. A ak je práve toto domov, tak to tiež nie je zas taká výhra.

Začína mi z toho kapať na karbid a úprimne neviem čo mám robiť. Kto mi povie, čo mám robiť, na koho sa môžem obrátiť? Nikto a na nikoho. Všetci očakávajú, že ja to zvládnem s rovnakou ľahkosťou ako moja mama a ani pri tom oka nemihnem, ešte sa budem aj usmievať a stíhať všetko ostatné. Uznávam, skučím. Skučím o pomoc, ktorá, žiaľ, odnikiaľ neprichádza. Neviem sa zbaviť maminho tieňa, ktorý by mal byť vlastne dobrý, ale ja som JA! (aj keď to Ja v mojom prípade ešte nie je úplne zadefinované) Mám 18 do riti a neviem sa starať o chod domu, o rozpočet, plánovať dopredu, riešiť problémy so zmluvami, prepismi, úradmi. A ak sa aj o to pokúšam, tak je to už od začiatku odsúdené na neúspech. Nie mojou osobou. Aj keď je tam šanca, že by to fungovalo. Veľa vecí, ktoré som spravila a vybavila fungujú, ale čo z toho....

Slečna Roberta v1

2010-08-22T11:29:00.000+02:00

Roberte som venovala jedny šaty, pod podmienkou, že ich nafotíme. Tak tu sú :) Teší ma každé jedno fotenie s touto slečnou, aj keď mi je jasné, že Milan tieto fotky zdrbe pod čiernu zem :) Dámy a páni. Roberta the Rimbaud

Ako nam zmietlo 2 ploty

2010-08-15T22:04:00.000+02:00

Všeobecne som Prievidzu a jej okolie považovala, za najbezpečnejšie miesto, aspoň čo sa týka povodní. Tie sa nás nikdy netýkali. Skôr sa pamätám, ako sme utekali z Piešťan, ktorým hrozila prílivová vlna. 15.8.2010 sa to všetko zmenilo a Prievidza, Handlová a jej okolie zostali odrezané od sveta. Aj keď uznávam, problémy s potokom v jednej dedinke sme mali vždy. Raz už sme tam nový plot stavali, keď nám potok zobral 2 metre zeme. Niečo sa aj spravilo a nikto nepredpokladal, že by sa to mohlo zopakovať, aj keď robota na potoku bola odfláknutá. Je mi jasné, že oproti tomu, čo sa stalo v Prievidzi, sú časti 2 plotov na mojej záhrade nič, ale neprišlo to práve vhod.

Tak tam boli kedysi maliny...

Prišli sme až potom, keď sa dalo odísť z PD, susedovi zo záhrady zostal metrový chodník, z ktorého určite ešte kus ubudne. V tomto mieste mal potok kedysi 10cm hĺbku a bol polka z toho na fotke.

Potok siahal po tie kamene v strede....

Roberta the Rimbaud

2010-08-12T12:09:00.004+02:00

Veľmi ma potešilo fotenie s Robertou, dúfam, že sa to niekedy ešte zopakuje :)

Na potulkách záhradou

2010-06-25T15:22:00.000+02:00

Včera sme mali s mojim drahým chlapom taký pracantský deň. Hrabali sme pokosenú trávu u nás na záhrade. Nič príjmné to vám poviem. Narobili sme sa ako také kone, pretože hneď po kosení týždeň pršalo a tak sa tráva udupala a nešla vyhrabať. Ale, stretli sme aj takúto milú žabku. Nemohla som ju hneď nepoobťažovať foťákom...

Luxusné tažítko

2010-06-08T17:01:00.000+02:00

Prišlo mi, moje nové luxusné ťažítko. V preklade Canon EOS 450D a Sigma objektív. Zatiaľ sa len učím, nemám moc čas na blbnutie. A ani na to učenie sa s ním. Ale bavím sa na vete o malosti a kompaktnosti tohto foťáku, ktorý si zaručene rýchlo nájde miesto v mojej taške. Doteraz som nebola človek, ktorý nosí so sebou v tašky, v ktorých by mohla bývať 3 členná rodina. No vyzerá to tak, že asi začnem. Pomalovaná verzia mojej tašky sa aj tak lúpe a vyzerá to čím ďalej tým horšie. Čo už .
Momentálne sa snažím každú svoju voľnú chvíľu venovať teórií vo fotení, čo som mala mať už naštudované dávno, ale Wellinka si poradiť nenechá. Niekedy tomu venujem aj viac ako len chvíľu a pritom mám pred sebou posledné dva ohubu týždne. Uzatvoriť známky, súdne pojednávanie, dedičské pojednávanie. No bude to vrcholne zaujímavé. A po víkendoch v robote. 20 hodín utečie, síce nie ako voda, no večer nemám chuť ani si sadnúť na kofolu. Niekedy ma to silno ubíja.

Môj idealizmus ma raz zabije, no zároveň je to asi jediný pohonný motor, ktorý momentálne vo svojom živote mám. A čím som staršia, tým mám väčšie sklony k nihilizmu. Pekná kombinácia idealizmus s nihilizmom. Nič moc to vám veru poviem. Nebyť toho, tak už sa válam niekde v kytičkách. Takto sa váľam maximálne tak v posteli. To z toho počasia. Búrky, búrky, búrky... teplo, ešte väčšie teplo, hic, búrky.

Nech už je po 23.6

Stracam sa

2010-05-24T12:15:00.000+02:00

Mam prekliatie po mene aj po genetike. Tým, že som kto som, tú časť, ktorá sa nevyberá som prekliata v mnohých ohľadoch v určitých sférach. Pre mňa tých najhorších. I keď mnohým a mladšej generácie sa pri mojom predstavení našťastie v hlave nič nevybaví a určite ani kope iných ľudí, je skupina, ktorej to vraví až príliš mnoho. Jedno z dedičstiev po mame. Vo svojej generácii prívlastky môjmu menu dávam ja. Ja, moje skutky a názory. Aj keď to už teraz nie je až také časté. No som prekliata po mene aj po genofonde. To, že som, kto som mi tu kde som spôsobuje nemalé problémy, ktorým málokto rozumie. Málokto také zažil, aspoň osobne nikoho takého nepoznám, a ak hej všetko sú to muži. A uznajme si stále žijeme v dobe, kedy žene sa nikdy nedostane možnosti niečo dosiahnuť a ak hej tak aj patričným priplatením. Keby som bola muž a moja mama by bola môj otec, tak by bolo všetko až nebezpečne ideálne. Nepochopíte. Moja mama bola, kto bola. A pracovala silno až do úmoru a nikdy za to nebola dostatočne ocenená. Moja mama bola veľký človek aj keď to málokto vie. Všetci vidia iba firmu, všetci za všetkým vidia iba chlapov. Keď sa raz niekto mojej mamy spýtal, že aký podnikateľ si prerobil ten dom, tak prekvapenému pýtajúcemu sa odpovedala, že to bola ona. Žena? Sama a bez chlapa dokázala zarobiť na to? Áno, ale je to cena podpísaná krvou a jej životom. Šíria sa kadejaké fámy, kadejaké bludy, ale máločo z toho je pravda. Moja mama bola veľký človek a vedela "hrať karty". Ľudia sú svine. Myslia si o vás kadečo len pre to, za čo nemôžete. Čo vám bolo dané. A patrične sa to snažia využiť, všetci sa to snažia využiť. Vycucať do posledného morku kosti. A teraz sa neutápam v depresii, ale v realite , v ktorej denno denne žijem, a ktorej nikto nerozumie. Ani ja sama. Ja karty hrať neviem. Žiadne. Strácam samú seba, vlastne som sa ani nenašla, no nemôžem byť mnou. Je tu povinnosť zodpovedať sa zo všetkého a všetkým a pritom nepovedať vlastne vôbec nič. Paranoidne si strážiť svoje súkromie. Áno, taká je naša spoločnosť. Vedia o vás všetko. A to nie sú bludy, to je moje osobné stretnutie s realitou. To nie je metrix, kniha, film a výnimočne to nie je ani paranoja, ktorá tak úpenlivo všetkým sedí na krku. To je proste fakt. Všetci o vás všetko vedia, keď chcú, aj bez vášho pričinenia, či vedomia. Už ma zopárkrát prekvapili, keď mi povedali o mne veci, ktoré som pomaly ani ja sama nevedela. Povedať všetko (všetkým) na tom správnom mieste a pritom nepovedať nikomu nič. Nehovoriť. Všetko čo sa deje si človek musí nechať pre seba. A je už všetko jedno. Som kto som a pritom neviem kto som. Som to, čo chcú vidieť. Ale to skutočné ja, šlo asi na dovolenku, alebo sa niekde v podvedomí radšej zastrelilo a nechalo to všetko na autoprogram. Znie to ako bludy, všetko znie ako bludy. Prekliata po mene, aj po zdedených génoch.....

A v tomto čase

2010-05-20T13:12:00.000+02:00

Zvládam to? Zvládam to? Nemyslím. Som socka, priznávam, vo všetkých ohľadoch. Zastihlo ma to pomerne nepripravenú. Uznávam bola som zvyknutá na "luxus". Mal na mňa kto zarábať a nemusela som brať ohľady na to odial sa tie peniaze berú. No vravím, socka. Nemusela som rozmýšľať nad tým, či si teraz kúpim bagetu alebo polku chleba na 3-4 dni. A zrazu mám celý rodinný rozpočet na starosti ja. Ja viem nie som jediná, ale dáva mi to zabrať tak či tak. Viac času trávim na úradoch ako v škole. Už mi to lezie mierne hore krkom, ale ešte som ani ne v polovici. V živote by ma nenapadlo, čo všetko s tým súvisí. Jednoznačne by mali školský systém obohatiť o poznatky typu: Ako napísať daňové priznanie. Čo všetko treba napísať do žiadosti na kataster(poprípade hociakej inej). Ako napísať žiadosť na súd. a podobne. Ja viem mnohí si povedia, veď všetko sa dá vygoogliť! No dá, ale divili by ste sa koľko vecí vás ani nenapadne. Napríklad, že na mestskom úrade treba podať priznanie za nehnuteľnosť a prihlásiť smeti a ako to všetko funguje. Keby ma tam neboli poslali, tak tam ani nejdem. A ani google nevie všetko. Tú žiadosť na kataster som ja osobne nenašla. Ešte , že mám kamarátku, ktorá s tým pracovala tak mi vedela poradiť. Asi som staromódna, ale lepšie sa mi riešia veci keď sa mám koho opýtať (keď si môžem knihu "omatať" v paprčkách ) ako sa spoliehať na všeobecné príklady a programy. Zase je tiež pravda, že neviem googliť :D Aj ma to v istom ohľade nebaví. Som žena, nie vždy mi všetko dopne na prvý krát tak ako má. Dokiaľ mi to niekto nepovie priamo.
A mám okuliare. Už v našej rodine nie je človeka, ktorý by nemal. Síce sú len do blízka, väčšinou len na čítanie, alebo keď si namáham oči. Čo je v mojom prípade skoro stále. I keď ja si ich skoro stále zabúdam dať na oči. Je to nezvyk mať nové "oči".

Marcové sneženie

2010-05-13T14:12:00.000+02:00

Tak. Vyšlo to. Ešte včera bolo pekne. Vlastne celé tri dni od Vtedy, boli pekné. Ty si chcela odísť,pravda? Ja tomu rozumiem. A dúfam, že sa už nebojím. Že večer zaspím bez tabletky a zapnutej televízie. Už teraz je mi smutno a to sme len na začiatku. Nechala si nám tu kopec problémov, to vieš? Hlavne mne. Ale nevadí, budú to nezabudnuteľné skúsenosti. Pomaličkým krokom sa začala skladať skladačka o tvojom živote. No, som zvedavá. Nechávam ťa ísť a verím, že neprídeš. Ja sa už o všetko postarám. Nejak určite. Lahké to nebude, čo však je. Ale budem sa biť!
Sú momenty, ktoré mi ostanú vryté do pamäte, až dovtedy, dokiaľ tam nepôjdem aj ja. Zostane mi v pamäti sobotná noc, pondelné ráno, kroky rúcajúce moj ranný polospánok a už vtedy mi bolo jasné, čo sa stalo. Akonáhle sa temnota mojich očí roztrieštila. Mám to vyryté do hrude. Je to skoro. S tým ale už nenarobím nič. A že to bolí? Aj bude. Dlho. Dlho to ešte bolieť bude. A nikdy to úplne nezmizne. Kus môjho srdca je preč. A tá diera sa nikdy nezmenší. Neboj sa. Dám na babku pozor. Aj keď som zlá.
Prší, druhý deň na to. budem veriť, že ty si to tak chcela. budem sa snažiť tomu veriť, pretože tak je to lepšie. Je to krajšie. Aj keď si stále myslím, že to je obyčajný blud.

EDIT: Písané 11.4.2010. Je mi ľúto to nezverejniť, pretože to bolo písané od srdca a s úprimnosťou, aj keď som nebola schopná to dokončiť. Prepisovať to odmietam, pretože by to stratilo danú autenticitu (ktorú v tom vidím aj tak len ja) Už sú to dva mesiace od vtedy. Zaspávam bez liekov, bez telky. Ale zamykám sa z paranoje. Ale lepší sa to, aj keď svoj život momentálne nezvládam tak, ako by som chcela. Niekedy mám pocit, že trávim viac času na úradoch a poisťovniach ako v škole. A cez víkend robota. Snažím sa našetriť na foťák, no momentálne to vyzerá, že to všetko pôjde na úver. Tak snáď niekedy na budúci rok.

R.I.P mami.

Dokonala kombinacia

2010-04-28T23:28:00.000+02:00

Sú proste dokonalé, aj keď sa mi absolútne nehodia do izby. Minimálne ta lampa nie, ale tá je na tom tá najkrajšia :D Sniff. Zdroj IKEA.SK

Pavučina v1

2010-04-27T15:31:00.000+02:00

Fotené 15.4.2010 v MsKS Prievidza, súťaž Thalia pod Bojnickým zámkom 2010 (krajská súťažné prehliadka ochotníckeho divadla Trenčianskeho kraja, predstavenie Pavučina od divadelného súboru Pelikán z Bánoviec nad Bebravou. Zatiaľ len fotky z digitálu.

Predstavenie môžete vidieť 30.4.2010 v Bánovciach v MsKs

A tak

2010-02-13T17:53:00.000+01:00

Nie som prvá a ani posledná. Nezabijem sa kôli tomu, na to nie som až taká špina. Výsledok by sa príliš podobal dominu, teda ono by to bol čistý domino efekt v jeho plnej kráse. Aj keď egoizmus je niekedy tak pekný. Ďaľší z mojich x-tých trafených snov.
Nie som dostatočne trhnutá, aby som bola divná, ale som príliš divná na to, aby som bola normálna.
-Neuvedomuješ si súvislosti!
Prosím? Čože? Myslím, že si ich uvedomujem lepšie ako vy.
- Čo keď zostanete samé? budete žiť ako dvaja cudzí ľudia?
Pravé pre túto možnosť , je robota tým správnym riešením, alebo nám dom zaplatíte vy? Pardon, to by ste si nemohli kúpiť nové topánky, hodinky, tašku. Všetko má svoju cenu, aj ľudská dôstojnosť, a všetko sa dá vyjadriť peňažne. Žijeme v takej dobe, alebo chcete ísť loviť do lesov? Zbierať korienky a lesné plody? Prosím? Viete aké su na Slovensku nezmyselné zákony o ochrane životného prostredia? Že vás ochranár môže zastreliť? Zbiť? Dať zavrieť? Keď sa náhodou rozhodnete utekať? Ochrana jedinca je nezmyselná, ak si na mieste jeho výskytu postavíte luxuxnú chatu, kde budete chodiť na ešte luxusnejších Jeepoch. Nie, to je nárazove znečistenie, to neubližuje prostrediu, pravda. Ešte stále sa môžete stratiť v pralese.... ak ich dovtedy niekto nevyklčuje.
-Urči si priority!
Ja ich mám, aj keď sú prízemnejšie, ako by mohli mnohý dúfať. Náš živočíšny pud po prežití dobre zdegeneroval v modernej spoločnosti. A možno sa povýšil na vyšší level prežitia.
Tento svet je dokonalý, jeho fungovanie, DNA, fyzika, matematika, biologický roboti. Koho to zaujíma? Sú "dôležitejšie" veci. Čo sa budeme oštiepkovať? Prečo sa kochať nad dokonalosťou pavúka, stonožky, ježury,(etc) keď to je tak "nechutné"? My sme nechutní. Nezmyselná mozaika. Nepreceňujme sa, nie sme nič viac. Robíme z toho všetkého príliš veľkú vedu. Naša vlastná obmedzenosť tak činí. Ale veď nám je dobre nie?

Kto potrebuje nemocnice? Pome ich exzekuovať! Lebo majú dlhy! Zlé, zlé, zlé nemocnice! Treba si dať čo najdrahší kožúšťok a ísť sa otŕčať. TO je TO PODSATNÉ! A nie NEJAKÉ nemocnice. NAČO! Cesty? Načo, hlavne že majú svoje zabo-myšie vojny. Kto má väčší bachor ten je dôveryhodnejší, je to prasa bližšie ku korytu, tak dúfame, že možno keď sa dostatočne prežerie, tak mu kúsok od huby odpadne aj pre nás. Pome prostestovať! Ale bacha na to, jedine OHLÁSENE! Lebo inak ste zločinec. Dovoľujete si povedať niečo bez oznámenia? Ale prosím vás. AKO SA OPOVAŽUJETE! Ste horší ako vrah. Ten má z istéhoé zvráteného hladiska aj význam pre túto spoločnosť, narozdiel od vás. Seďme si na prdeli a hľaďme si bachory. Chutilo, pravda?
Riešenie? Riešenie prosím pekne neexistuje. Kto nebeží, ten nežere.

Staré na nové

2010-02-07T11:09:00.000+01:00

Moji známi ich už videli, vznikli vďaka môjmu drahému, ktorý mi doniesol materiál. Na svetlo sveta som ich vytiahla 2 dvoma dňami, kedy sa znovuzrodili.
Už dlhšiu dobu šmírujum po kadejakách handmade blogoch, shopoch, weboch a neskutočne mi učarovali vecičky zo starých dosiek a súčiastok. Sú to veci, ktoré si môže vyrobiť prakticky každý, a tu sú moje prvé dva kúsky :)

Náušničky z ružových Tesla kondenzátorov. Ružovú nemusím, ale keď už prišlo tak nepohrdnem. Na ušiach sa nosia veľmi príjemne a vlastne ich ani necítiť, takže moc neublížia (pokiaľ do nich nepustíte prúd :D)

Druhá ja náušnica zo starej diskety, zatial len jedna, pretože mi došli háčiky na náušnice a tu u nás je to vyslovene nedostatkový tovar. Z druhej diskety som spravila prívesok na krk :)

Deň prvý

2010-01-22T16:06:00.000+01:00

No čo, nádchy sa človek nezbaví. Neliečaná trvá sedem dní, liečená týdžeň. To si treba proste len prečkať. Keby mi z toho aspon nezaliehalo v ušiach. Prišla v ten najnevhodnejší moment, tak ale keď už je raz tu, nič sa s ňou nedá robiť. Len čakať. Aké prozaické. Tak ako so všetkým...
Podla posledných situácii to vyzerá rovnako čierno aj s robotou. Človek ich jednoducho nemôže nechať o samote. Nikde. Dokonalá kombinácia babka- mama je buď na psychiatriu, alebo minimálne máme o katastrofu postarané. Penaženka sem, infúzia tam, treba na ne dávať neustály pozor a kontrolovať ich.
"Mami ja sa idem iba osprchovať. Keby niečo, tak krič, dvere nechám otvorené." Samozrejme za ten čas sa nič nestalo. Potom človek na moment odbehne a mama zaspí, zohne ruku. A je to v keli. Vypnúť, vytiahnuť, zalepiť. A pritom to bola len chvíľa... do dobre možno 10 minút. Ale aj tak. Treba im stáť za zadkom a všetko 3 krát skontrolovať. Ako minule babka odbehla do obchodu a už o 10 minút mi volá, nech jej donesiem peňaženku, že ju nechala doma na stole. Na stole nebola, ani v šuflíku ani nikde inde, ale na stoličke na chodbe. Hnedá na hnedej sa stratí. A potom skoro domov zobrala aj nákupný vozík.
"A toto ti je ja načo?"
"Jaj, veď ja som na to úplne zabudla! Človek je zvyknutý na to Tesko, že tam sa berú von..."
Hlavne, že v Tesku už rok nebola a v živote tam nákupný vozík netlačila pred sebou. Ale išla si tak spokojne, ako keby nič.

Nad priepasťou

2010-01-10T23:27:00.000+01:00

Končí sa čas kníh, a čas lesku. Ktorý sa ešte poriadne ani nezačal. Pomaly mi to kvape na 18tku a vínimočne sa aj teším. Prečo? Z prozaických dvôvodov ako živnostenský list, podpisové právo, a podobné nebezpečne dospelácke srandičky. A tým je to aj to najstrašnejšie. Rok je dlhá doba, ale realisticky sa niektore veci vidieť dajú. Čo je zlé na Prievidzi? Nedostačujúca ponuka práce. Hlavne len s maturitou z nejakého gympla. Tesco, Tesco, už sme si tak blízko.
Načo sú mi sny? Načo sú mi cetky, tie drahé knihy a tie všetky ostatné veci, ktoré vlastne nepotrebujem.
Pred 3 možno 2 rokmi by som nikdy nepovedala, že dopadnem takto tvrdo na hubu, aj s celými svojimi snami. Umreli ako múra v svetle lampy a ešte sa im aj dymilo zo zadku. A? Stalo sa. Hubu som si orašprovala aj s ušami. Tak , čo aj programovanie je robota, teda škola. Či na to mám na to, to sa uvidí o rok. Aspoň zostanem doma. ALE nekonečne ma iritujú drísty, že sa málo snažím. Hľavne od ľudí, čo do toho nevidia.
A vlastne nepotrebujem ani žabky, rakov, mloky a podobné zrúdky. Prečo to týrať niekde v nádrži.
Naivne som dúfala, že sa možno raz budem môcť živiť umením, ale moje práce nie su dostačujúce na to, aby zaujali patričné množstvo ľudí a na druhej strane nemam patričné technické vybavenie, na to aby sa to mohlo zlepšiť. Zacyklila som sa v bludnom kruhu, v ktorom akurát tak zoschnem.
Akútna potreba sa posťažovať. Pápá sny moje. Ste zbytočné a len klamete...

Prvý sneh

2009-12-20T19:19:00.001+01:00

Prvý sneh je symbol. Veľmi jemný, no za to dokonalý. A pominuteľný, ako všetko v našom živote. Konečne prišiel aj k nám , naveľa, naveľa sa naunúval a napadol. Prvý sneh má človek rád. Ten po ňom, už nie. Ten treba odhŕňať, boriť sa ním, zametať a striasať z posypaných šálov a čiapok. Ale ten prvý, tichý, upokojujúci. To vám je teda niečo! Všetko sa hneď zmení a dusná predvianočná atmosféra opadne. Všetko dostane romantickejší nádych. Aj to naše šedosmutné mesto so strhanými tvárami ľudí a čiernym kúdlom dymu z vysokého komína. I zápchy na cestách majú hneď svoje čaro. Svetlá áut pri jemntom valčíku vločiek dodávajú, možno aj na Vianočnejšom efekte. Červené a zlaté, červené a zlaté, červené ... a zlaté. A naša špina, tá je menej špinavá. Pochmúrnosť sa zaista tiež posmieva, aspoň tak tajne. Nemôže si predsa kaziť meno. Prvý sneh je krása, ticho, závoj, sen. Niečo tajné vo zduchu. Má svoj pátos a svoj punc. Všetko dokopy.

***

Práve dozdobujem stromček, v rádiu hrajú Vianočné vypalovačky, no ja mám pocit ako by bolo leto. Aj keď tých 20 centimetrov cukru tam vonku hovorí o niečom inom. No aj tak sa cítím ako keby bolo, ja neviem, dajme tomu 25.teho júla, a nie nejaké Vianoce. Že Vianoce, oslava narodením imaginárneho kamaráta miliónov ľudí. Aha. Cítim sa nevianočne, aj keď pri úplne Vianočných činnostiach, ktorý našťastie postrádajú Vianočnú tv aj s Vianočným programom, pretože nám proste nejde. Nie že, by bola pokazená, ona nejde. Aspoň nejaká radosť, bez 3 arašidov.
V čom sa líší umelý stromček od reálneho? Nevonia. Inak opadáva úplne rovnako, dokonca ešte skôr ako by začal ten živý. Umelý stromček je vlastne také záludne puzzle. Povystierať všetky halúzky dá zabrať.

***
Ale keďže má zakázané ľuďom kaziť Vianoce, inak by ma zbili, pravda láska. Tak Vám teda všetkým (3 :D) ľuďom, ktorí sem chodíte, a ktorí ma poznáte prajem vianočnejšie Vianoce ako mám ja, aby sa Vám v krku nezaseklo to čo jete, nech už to je čo kolvek. Nech pod haluzou máte čo ste (alebo koho ste chceli). A na budúci rok ma poslúchajte, aby ste dostali darčeky. Nie ako tento.
Vaša, Naša, Michalova Well.

A nech to máte všetci po svojom a nie je to len o reklamách a koláčoch a maskách na tvári, ktoré nie sú len z makeupu.
A všetkým vrelo odporúčam http://www.artforum.sk/adventny_kalendar/

Ticho

2009-11-29T21:33:00.000+01:00

To ticho v dome už trvá týždeň. To ticho, keď vás nikto nečaká pri neskorých nočných príchodoch, to ticho keď nemáte koho spiace v noci ťahať od tv, to ticho keď vám nemá kto hovoriť čo robiť, to ticho kedy vám a len vám je zverený osud celej domácnosti. To ticho kedy ma už aj neporiadok prestane baviť. Ticho keď nieje nikoho, to by v noci zavrel okno aby vám nebola zima. A ticho rána, keď vás budí len uziapaný budík, ktorý prespíte. Ticho tích, keď sa nemáte komu pochváliť a ticho vypnutej televízie v neskorých hodinách. Ticho náhlej dospelosti, keď vám všetky účty padnú nakrk. Ticho keď človek zistí, že sa učí šetriť a sám od seba umyje celú kúpeľnu. Ticho potrebného vyrastenia. Zodpovednosti. Ticho prehltnutých sĺz a zatrpknutého pohľadu so zaťatými zubami a jedinou možnosťou ísť proste ďalej a nesrať sa. Ticho ofučanej detinskosti , ktorá v zadu v hlave dupe nožičkou, že sa jej nechce. Ticho nákupov. A ticho všetkého ostatného, čo tu nie je...
Dúfam, že sa už čoskoro vráti...

Nechuť

2009-11-19T22:40:00.000+01:00

Nie naozaj nemám chuť vysvetlovať všetkým priamo na mieste, prečo som sa v triede zložila, nie nemám chuť počúvať vaše splašené jašenie ohladom niečo, čo sa ešte nekoná. Som egocentrik a za svojim slovom si stojím, aj keby mi mala padnúť na hlavu veža. Nie naozaj nedokážem o tom hovoriť bez toho aby mi nevhŕkli slzy do očí a snáď po 17 a pol rokoch sa ako malá rozplakať na verejnosti. Mám obavy, znechutenie a negativisticko-realistický pohlad na situáciu. Tak čo no, bude zo mňa ekonóm, alebo informatik alebo kerá riť. Svoje sny o budúcnosti obetujem mojej minulosti, ktorá mi dala život. Tak ako predtým. Aby som tak nespravila, bola by som až príliš veľká sviňa. A na to sa necítim. Teraz nie.
Splnil sa mi sen všetkých amerických vidieckych sociek. Hneď po maturite mať na krku dom. Keby som aspoň tú maturitu mala. Nemám. Ale za to mám na krku všetko ostatné. Jipí jé. To čomu sa najviac vyhýbate vás dobehne, podkopne a ešte aj nakope do zadku a napluje do gzichtu, aby vám to oznámilo, že je to už tu. A teraz dospej do troch dní. Zázraky na počkanie? Neverím.
Nechcem počuť, že to bude dobré. Ja chcem proste vedieť ako to zvládnem, ako vypnem lenivosť, ako dospejem, ako ako ako všetko...
Som ešte decko...

Smutno šedá jeseň

2009-11-11T23:53:00.000+01:00

Tento rok to nejak nevyšlo. A táto jeseň je nepodarok priam až ukážkový. Nechcem vedieť aké to majú v Londýne. Pomaly zahnívajúce lístie smutne leží pod stromami, kam spadlo náhle zo dna na deň, a ako na znak útechy ho hladia nie zrovna často ustávajúce dažďové kvapky, či snehovo sa tváriaca voda. Je to šedomodro nepríjemné obdobie tlačiace svoju pokazenú náladu až do morku kostí. Predtým ako všetko upadne do zimného spánku. Ak vôbec nejaký príde.
A človek sa učí. Nielen sťahovať usedený zadok niekde na škole. Že na tomto svete nie je zas až tak sám ako si myslel, a že ruku a miesto pri čaji (pive, kofole, etc) mu hreje niekto ďaľší, kto tu nie je len tak na 3 minúty. Zvykám si. Pomaly. Aj keď to nie je úplne zadarmo. A občas lietajú aj imaginárne taniere no reálne facky z mojej strany. I keď na ne vlastne neni ani dôvod. Náš vzťah by sa vlastne dal označiť za úplne geniálne pohodový. Keby sme si neboli tak strašne podobní a tak strašené zaťaté telce. A on miništrant. Nie, že by mi to nejak prevratne vadilo. To čomu sa najviac vyhýbame, to nás nakoniec dobehne. Ach tak neskutočne pravdivé. Hlavne pri smutnej bilancii dvaja chlapi - dvaja miništranti. Moja povesť je v pytli .... ako keby niekedy na nejakej vôbec záležalo. Ale učím sa. Snažím sa, bojujem, i keď mi miestami tiká v oku a najradšej by som uletela niekam preč. Z princípu. Ale také veci idú proste bokom. Za určitých okolností. A strach treba prekonávať, všakže. Stálo to veľa hlúpo detinského prehovárania a odhovárania a odhánania, no on sa nedal. A ty sa do toho pleť! Smutno škaredá jeseň! A eštie aj tie hlúpe antibiotiká! Gumička stojí síce za 3 éčka, ale aj keby to bolo zadarmo tak je to na dve veci (i keď mnohým by to určite výrazne pomohlo )... Smej sa mi do tváre ty škaredý výjav v mojej hlave. V novej posteli sa také veci ignorujú lepšie a v novej izbe kde sa na mňa usmievajú všetky moje veci...
bude dobre....

Svadba- čriepky

2009-10-25T11:03:00.000+01:00

Len také čriepky zo svadby. Dobrého nebolo veľa (fotiek) preto čriepky. A niečo za niečo :D

Prečo pavúky

2009-10-23T00:17:00.001+02:00

Nie, že by som nemala o čom písať. Mám, len to neviem zformulovať a navyše trpím zváštnym "syndrómom" stavania sklenených zámkov, tjst čo si vymyslím v hlave, ako by už aj bolo hotové a ono nie.
Tak teda prečo pavúky? Rozhodla som sa rozobrať túto otázku myslím, že aj často kladenú na chovateľských fórach. Prečo nie andulky, psy, morčatá, mačky a etc. (škrečka mám, k tomu sa môžem priznať, ale pri mojich šváboch a pavúkoch šiel tak trochu do ústrania)
Prvým dôvodom (prečo si klamať) bola moja zaslepená láska ku svojmu chlapovi, ktorý ma na pavúky namotal (našťastie ne doslova, ale šváby po mne "hádzal"). To viete niekto na začiatku vzťahu dostane buklet ruží, niekto troch švábov, na ktoré sa pozerá s hrôzou v očiach, nie to sa ich ešte chytiť. A potom sa to už vlečie, človek si zvykne, kôli láske začne chodiť aj na predajné burzy chovateľov. Prvú burzu kuká ako puk, radšej si drží odstup. Predsalen nebola som milovník hmyzu a pavúkov hneď od začiatku, to muselo prísť časom a systematickým pozorovaním. A plus som vždy obdivovala ľudí, čo majú doma 15centimetrového pavúka, boli taky cool. Potom prišla druhá burza a s ňou už aj inkognito nový člen rodiny, moja Iza (Isabella aka Nhandu coloratovillosum). Po týždni, keď už nebola inkognito nastala doba zvykania si. Z časti mňa a z tej podstatnejšej mojej rodiny. Prvotné vyhlásenia zabotnem to nožíkom sa našťastie nenaplnily, pretože strach bol taký velký, že daný člen rodiny sa doteraz vyhýba mojej izbe so škatulkami. Ono časom si na to zvyknete a vážne je to droga. Začnete s jedným a časom ich chcete viac a viac a viac. A tu nám prichádza na radu skutočný dôvod. Keď už má človek doma nejakého toho pavúčieho jedinca nejaký ten čas , tak nastáva fascinácia. Ono chovať pavúky to nie je len tak. Súvisí s tým aj značné množstvo literatúry a textov, ktoré je viac než dobré mať prečítané. Ale na priamy kontakt to jednoducho nemá. Sledovať lov, život a zvliekanie je niečo úžasné. Aj keď niekedy lenivo krochnia na lignocely. Niekedy často. Ich chov je dlhodobý osobný výskum spájajúci aj zapisovanie zvlekov, príjmu potravy, chovania, nových prírastkov, chorôb a bohužiaľ niekedy aj úmrtí. Ale stojí to za to, mať doma svoje osobné vivárium. Pribúdajú šváby, pribúda aj kŕmny hmyz. Aj keď ja osobne som zjavne expert na vraždy múčnych červov.
Ku zvieratkám treba pristupovať s rešpektom a potom je to neoceniteľný zážitok. A prečo nie andulka, pes , mačka? Pretože s pavúkmi sa nemusím maznať, môžem na ne na týžďen dva a niekedy aj dlhšie zabudnúť, hladovky im neoblížia. Fungujú si vlastným životom a moju pozornosť nevyžadujú neustále, aj keď zo začiatku bola viac než dotieravá. Moje nadšenie a aj kontroly so záujmu. Ale časom si človek zvykne a nebude ich otravovať denno denne.
Pavúky (a hmyz) sú skvelým poznávaním prírody( a často aj jej skrytej inteligencie)

It's weird.

2009-10-18T23:18:00.000+02:00

Nu čo napísať, aby to nevyznelo ako záchvat sebaľútosti a v modernej zmrndačenej dobe ako prejav nejakého pofidérneho EMO zrútenia, keďže táto škatuľkovosť sa začala už používať asi na každý prejav negatívnej nálady u adolescetného človeka, pravda. Hlavne ak to pretrváva dlhšie ako 2,5 sekundy. Samozrejme žijeme v modernom svete, kde je všetko ideálne matertialistické lésklé nalinkovane a hlavne permanentne šťastné. Sme súčasť Západnej Európy (s východnou minulosťou)!! Podpokličkovými vecami sa predsa nebudeme zaoberať. Nebojte sa geografiu ešte ovládam, takže áno, viem čo píšem.
Ale späť k tomu, čo som chcela, áno chcela som vytiahnuť na svetlo všetkýmisledovaného internetu , kde ťa malý brat neustále vidí, aj áno práve teraz minimálne traja, svoju surrealisticku pokrútenú mysel, aby som už konečne mohla kludne spávať, pretože ma už vážne nebaví budiť sa v epileptických kŕčoch s tým, že mnou dosť nezastaviteľne klepe. Prosím, už žiadnych imaginárnych kamarátov mojim smerom! Hlavne nie v noci, potme, v mojej hlave. Nie je to práve najlepšie pre zdravý spánok, viete. A občas by sa zišiel aj ten. Kebych si aspoň tak pamatala, čo ma väčne máta i keď to čo si pamätám, nie je práve najšťastnejšia voľba, ktorou by sa človek znajúci faktu, že by potom skončil ležiaci niekde na mäkkej postieľke psychiatra, chválil. Človek si nenavyberá veru, ani tak dobre , ani onak. Poznanie vždy neznamená výhru. Vlastne kedy aj znamenalo. Hlavne poznanie vlastnej šedobielej vlnkovanej mysle. Aj keď sa vám všakovaké múdro životučiace knižky snažia nahovoriť opak.
Aj keď myslím, že požadovaný efekt sa po týchto žvástoch nedostaví. Tak teda pokračovanie nabudúce.

Na dobrú noc

2009-10-08T00:28:00.000+02:00

Cítiš tie otlaky na pätách? To ti na ne stúpajú démoni a tiene. Tvoje vlastné, jedinečné a zradne nebezpečné. Cítiš ten mrazivý dych na tvojom krku? To ti naň dýcha svedomie prebdených nocí. A tie omrzlé prsty, to sú len konárik spod perín chladných dní. Hranica medzi tvojou tvárou a tým druhým je ti tak blízka. A ľadové kryštálik ako para spomedzi tvojich pier ticho utekajú preč do krajiny žiarivých hviezd. Dunenie srdečného svalu ozýva sa tmou. Len ty a tvoje zrúdy, ktoré nikdy, nikdy neodídu. Aj keď ich zatratíš, v snovom sväte vrátia sa ti späť. A potom lapaj po dychu pri úteku pod blikajúcou lampou krížom cez ulicu s tichým strachom. Potlačené... čo? Slzy, výkrik, nával hnevu, nenávisť či azda vlastná hlava. Zrýchľuješ tempo krokov, keď tu zrazu si opäť doma v teplom objatí štyroch stien.

A čo ďalej?

Comics Salon a Istrocon 2009

2009-10-04T11:22:00.000+02:00

Oneskorene, ale predsa. Trvalo mi to dokopať sa k úprave fotiek, viete musela som si to nechať uležať v hlave.
Myslím, že všetkým je už jasné kedy sa tohto ročný festival anime, komiksov, sci-fi , fantasy konal. 11.-13. sebtrembra ,na známom mieste v Istropolise.

Piatok 11.teho to začínalo tradične o 14:00, a dovtedy sa tam stihla nazbierať pekná kôpka ľudí, ale aj tak mám pocit, že to bolo tak nejak "komornejšie" ako minulý rok. Minimálne tá rada bola o kus kratšia :D Program sa ako obyčajne skladal z prednášok na všetky možné témy, anime/ filmového premietania, obdivovania cospleyov atď.

Moje všeobecné pocity z tohto ročného CS sú zmiešané. Neviem, prišlo mi to také slabšie v porovnaní s minulým rokom. Až príliš často sa stávali chvíle, že som nemala kam ísť a napríklad také nedelu som celú presedela v kinosále. Ani za tým anime things obchodom som sa zase až tak nenadchla. (starnem? :D) Viac sa mi však páčilo, že sa Comics Salon vyvinul ako neoficiálny devmeet. Musím pochváliť myslím, že sobotnú prednášku od Teivosa o modernej architektúre, ktorá stála vážne za to! Humor, futuristické predstavy budov, rýchle historické zhrnutie, čo viac by si nerd ako ja mohol priať. A samozrejme aj značné spervertnenie architektúry (falicky vyzerajúce budovy boli samozrejmosťou :D) Jednoducho DO-KO-NA-LÉ. Jeden z tých najlepších zážitkov z CS. Rada som zase raz videla Luciu a dobre si pokecala, konečne som videla Janu-banu aj s jej Mišmom, z čoho som vážne nadšená, že som ich stretla, dokonca sme spolu posedeli na prednáške o fotografovaní.

A dve najsexi neko aké som kedy videla.

Skvele som si pokecala s Calahadom aka M3taldogom, u ktorého som si podla všetkého aj prehĺbila dojem vážnej deviantky, keď sa mi podarilo z prednášok o sci-fi zbraniach urobiť porno paródiu (ale tak, čo napadne každého normálneho človeka pri zbrani ktorá sa volá Vibra3000 a má ešte aj veľmi, ale naozaj veľmi pofidérny tvar :D) . M3talDoga som vlastne stretala najčastejšie zo všetkých deviantov.

Ďaľším pozitívnym zážitkom boli prednášky pani spisovateľky Petry Neomillnerovej, beseda, a krst jej dvoch nových kníh. Ja a Alis sme boli na všetkých a vždy sme sedeli v prvom rade. Úprimne vyzerali sme ako dvaja úchylní stalkeri, dúfam, že sme Neomillnerovú príliš nevystrašili. Jej beseda o knihách je ďaľším najlepším zážitkom z CS. Veľmi ma prekvapilo, aké témy ukryla do svojich kníh pod závoj historickej fantasy. Moderné reálie s fantasy tvárou.

Ako minulý tak aj tento rok ma nesklamala prednáška od Františky Vrbenskej, tentokrát o Čertoch a Diabloch. Krásne rozpracované a opäť ma úchvátil rozprávačský dar tejto českej fantasy spisovateľky. Kto nezažil, ten nepochopí, ale každému odporúčam zažiť aspoň jednu jej prednášku. Spôsob akým rozprávala, určite nadchne nejedného človeka.

Jediná vec, ktorá mi už opäť nevyšla bolo stretnutie so slečno Ayamee, s ktorou sme sa opäť tak nejak minuly. Mám pocit, že sa to stáva už pomaly festivalovou tradíciou. Dohodnúť sa a nestretnúť sa :D

Ale inak bol Comics Salon a Istrocon prijemna akcia plná ľudí z devArtu, našej Kurotaku buchtičkovej PD partije a posedení na prednáška či filmoch. Úprimne teším sa aj na budúci rok a dúfam, že program bude o kúsok bohatejší, ale nech sa zachová atmosféra.

Vojdi a neublíž! Knihy ktorých príbehy nie sú slabým čajom sa ani čajom krstiť nemôžu.

beseda s Neomillnerovou

keď Well dostane do ruky katanu , tak to nikdy nedopadne dobre :D

Viac fotiek na Picasa.

Aké navrhujete riešenie?

2009-09-04T17:29:00.000+02:00

V poslednej dobe sa často stretrávam s otázkou "A aké navrhujete riešenia?", ktorá síce nikdy (našťastie) nie je smerovaná na mňa. Väčšinou sa vyskytuje pod komentármi dnešnej reality. Ľudí, už nebaví pozerať sa na terajšiu situáciu, to je jasné, ale otázka aké navrhujete (poniekedy ešte aj reálne) riešenia mi začína včarúvavať úsmev na tvári.
Ono riešenia by aj boli. Na zemi predsa nežije cez 6 miliárd debilov bez nápadov. Problém, je v tom, že všetky výhodné riešenia sú vlastne utopistické. Lepšie by znela otázka "Prečo, keď napadne aj 300 ľudí rovnako výhodné a efektívne riešenie, nie je uskutočniteľné?" Každý si odpoveď domyslí sám. Riešenia sú, ale to že vyhovujú veľkej skupine (niekedy, dosť často aj väčšine) neznamená, že sú uskutočniteľné. Od faktu , že niťč nie je ideálne, až po to, že aj keď to riešenie navhrneme a je úplne humánne a v poriadku, nie sme tými, kto to riešenie schváli a zavedie do praxe. Prečo? Pretože, tí, ktorí o tom rozhodujú sú bez vhodného vzdelania a prehladu (rozumej nemajú ani páru o tom, čo robia, kontrolujú etc.), alebo im to jednoducho nevyhovuje, alebo im niekto za to mastne zaplatí, alebo sú jednoducho debili. Nehrajme sa na konšpirácie, ono je to vážne tak. To vidí, kadžý aspoň trochu reálne uvažujúci človek.
Nechať vymyslieť riešenia na ľuďoch, ktorí na to majú vzdelania? Hm bolo by to pekné, ale tiež to krachuje na jednom a tom istom probléme. A ironicky, na tom probléme vlastne funguje celý náš svet a naša spoločnosť. Je to začarovaný kruh, z ktorého nie je bezbolestného vystúpenia.
Jedno z riešení je zmena systému a prístupu. A to je, prosím pekne, utopistická utópia....
Takže kľásť túto otázku je rovnako "efektné" ako omielať stále to isté dookola.

Celý svet je na facebooku

2009-08-29T13:37:00.000+02:00

Aj ja, hold už je tomu raz tak. Poznám máľo ľudí, ktorí tam nie sú, alebo nechcú byť.
Ono taký facebook, je vám vlastne úplne skveľá vec. Máte prehľad o svojich priateľoch , známych a niektorí aj o rodine, bez toho aby ste sa s nimi priamo bavili. Niekedy sa dokonca dozviete aj také veci, ktoré by ste práve vedieť nemuseli, alebo nechceli.
A má trilión "zaručene pravdivých" alebo strašne prisprostastých testov, ktorým zo začiatku každý podľahne. Keď nie je čo robiť samozrejme. Uznávam je to ľahšie klikať na odpovede a zabíjať tým nudu, ako niečo vymyslieť. ( a všetkých zaspamovať).
Facebook je efektívny žrút času. Cez prídavanie a komentovanie fotiek, výsledkov testov a mini statusov až po ich večné čítanie. Je radosť prísť po dvoch dňoch na internet a nájsť cez 50 upozornení. Facebook vyžaduje vašu neustálu pozornosť, a je jedno či prispievaním, alebo reagovaním.
Sme tam všetci tak pekne pokope. Aj tie akcie sa jednoduchšie dohadujú. Keď všetkých účastníkov máte medzi priateľmi a tí majú priateľov a tí majú priateľov. Nemusíte obvolávať 300 ľudí. Facebook to vyrieši za vás... a zadarmo. Len za trochu obetovaného času.
A z istého ohľadu, je to silný konkurent blogovania. Načo rozmýšlať a písať dlhý článok na nejakú tému, keď sa jednoducho môžeme vyjadriť v statuse a tak máme väčšiu šancu, že si to niekto prečíta. (čím viac máme známych, tým väčšia šanca)
Samozrejme, možností je veľa. Nemusí sa nutne jedna o fb. A nemusí to tak platiť na všetkých.
Takto to vidím ja.

Vyliahnutie sa Vidlochvosta feniklového

2009-08-26T13:23:00.000+02:00

Chovu hmyzu a pavúkov sa nevenujem dlho. Len nejaké zo dva mesiace. Ale pred asi 2-3 tyzdnami som u nas v kuchyni našla krásnu húsenicu Vidlochvosta feniklového (Papilio machaon), ktorá sa mi zakuklila a dnes ráno sa na svet ukázal krásny samec.

Fotografie kukly tesne pre vyliahnutím, fotené včera okolo 0.00 :D Po porvchom už krásne vidno kresbu aj štruktúru krídiel a tela.

Nepodarilo sa mi sledovať celý priebeh liahnutia, pretože som sa zobudila až o 8smej a ešte chvíľu mi trvalo, kým mi doplo, že čo sa na mojom okne deje. Predpokladám, že som mala vstať tak o polhodinu skôr :( ale kto vedel :D ja nie -_-" (aj to som vstala len náhdou)

Kukla bola na kôprovej stopke v pohári, preto tá platelína, aby sa udržala vo vhodnej polohe na voľnom priestranstve. :)

už prázdna kukla

Dotyk prírody

Už kompletne uschnutý a vyrovnaný motýľ

Je mi jasné, že to je obyčajná slovenský druh motýľa, ale z toho sa nedá netešiť :)

Viac inf na : Wiki

Radiohead Praha, 23. august 2009

2009-08-26T01:10:00.000+02:00

One, two, two , three...

V nedeľu ráno to celé začalo. Cesta do Prahy za Radiohead. Môj prvý velký koncert v živote, môj prvý koncert v zahraničí a prvá zahraničná skupina. V tomto ohlade som tak trochu neandertálec. 10 hodín cesty s jedným prestupom, pobavenie sa na tom, že zľavy cez prázdniny neplatia, vraj že vtedy neštudujeme. Na zasmiate stačí. Úsmev zamrzne pri cene celého lístka. A potom poštípanie osou tesne pred vstupom. Od odpadnutia som mala tak ďaleko ako pevné boli vlákienka mojej vôle. Celý svet bol síce pokrytý žltými mapami a zvuky prichádzali z hĺbky, no dokázala som sa udržať pri živote. Aj keď s menším výpadkom pamäte. A potom už len niekoľko hodinové čakanie pri idilicky zapadajucom slnku na zaprášenej tráve v druhom sektore.
Začalo to pekne, o polhodinu skôr ako sme predpokladali. Na pódiu sa objavili Moderat. Trochu psycho, trochu na epilepťák. Nemcami predomnou trhalo v rytmoch. Ale animátora mali slušného. Myslím Moderat. Klipy, ktoré sa im premietali vrámci pesničiek stáli za pozornosť.
A potom, jeden z nalepších vizuálno audiových zážitkov v mojom živote. Ak nie najlepší. Po úprave pódia, tesne pred zotmením, krátko po ôsmej hodine večernej to vypuklo za potlesku cca 15 tisícoveho davu fanúšikov. Radiohead s Thomom Yorkom za mikrofónom. Na troch megaobrazovkách moziaka poskladaná zo 6tich štvorcov so zábermi na muzikantov pod veľmi netradičnými uhlami (minimálne z môjho pohľadu) a na pôdiu kakofónia farieb v zástupe svetelnej trubicovej dekorácie. Pri niektorých pesničkách to muselo slabším povahám hrať pekne na city. Efekt bol však splnený. Nepochopím ľudí, s ktorými kombinácia špecifickej hudby Radioheadu a svetelné efekty nepohli. Inými (a mnou) to trhalo v jemnej psychedélii( z pohladu nezainteresovaného človeka). Zážitok za všetky drobné. Eufória v krvi ešte dva dni potom a príjemné mravčenie v tele pri každej spomienke. Obdivujem Thoma Yorka, že s prihladnutím na jeho vek a dobu existencie Radiohead dokázal dokonale spievať, ťahať vysoké tóny skoro minútu vkuse a ešte pri tom skákať ako pod dávkou elektrického prúdu. Medzi pesničkami sa toho moc nenakecalo ( o výplň sa viac menej postaralo burácajúce publikum) nejaké to Thank you a ak som správne počula tak Toki-doki (alebo to bolo oki-doki?). V tme pod holím nebom, nebolo až také strašné telesné teplo. Ale aj tak to bola brutálna show.

A potom keď bolo po všetkom, človek sa ešte len uisťoval, či to naozaj zažil, keď sa tlačil s davom von stretnutie s drahou Lamentijkou (tak ma napadá a tie dve fotky?), ktorú som naozaj veľmi rada videla. I keď mi trochu nedopínali, že stále existujú malé jazykové odlišnosti :D (taká kartónová škatula :D) a potom, potom už len 10 hodinové trmácanie sa vlakom dom a ošetrovanie otlakov....

Edit this setlist | More Radiohead setlists

Viac na tytrubke.... ale na živo, na živo to bolo LEPŠIE! :D