Radiohead Praha, 23. august 2009

One, two, two , three...

V nedeľu ráno to celé začalo. Cesta do Prahy za Radiohead. Môj prvý velký koncert v živote, môj prvý koncert v zahraničí a prvá zahraničná skupina. V tomto ohlade som tak trochu neandertálec. 10 hodín cesty s jedným prestupom, pobavenie sa na tom, že zľavy cez prázdniny neplatia, vraj že vtedy neštudujeme. Na zasmiate stačí. Úsmev zamrzne pri cene celého lístka. A  potom poštípanie osou tesne pred vstupom. Od odpadnutia som mala tak ďaleko ako pevné boli vlákienka mojej vôle. Celý svet bol síce pokrytý žltými mapami a zvuky prichádzali z hĺbky, no dokázala som sa udržať pri živote. Aj keď s menším výpadkom pamäte. A potom už len niekoľko hodinové čakanie pri idilicky zapadajucom slnku na zaprášenej tráve v druhom sektore.
Začalo to pekne, o polhodinu skôr ako sme predpokladali. Na pódiu sa objavili Moderat. Trochu psycho, trochu na epilepťák. Nemcami predomnou trhalo v rytmoch. Ale animátora mali slušného. Myslím Moderat. Klipy, ktoré sa im premietali vrámci pesničiek stáli za pozornosť.
A potom, jeden z nalepších vizuálno audiových zážitkov v mojom živote. Ak nie najlepší. Po úprave pódia, tesne pred zotmením, krátko po ôsmej hodine večernej to vypuklo za potlesku cca 15 tisícoveho davu fanúšikov. Radiohead s Thomom Yorkom za mikrofónom. Na troch megaobrazovkách moziaka poskladaná zo 6tich štvorcov so zábermi na muzikantov pod veľmi netradičnými uhlami (minimálne z môjho pohľadu) a na pôdiu kakofónia farieb v zástupe svetelnej trubicovej dekorácie. Pri niektorých pesničkách to muselo slabším povahám hrať pekne na city. Efekt bol však splnený. Nepochopím ľudí, s ktorými kombinácia špecifickej hudby Radioheadu a svetelné efekty nepohli. Inými (a mnou) to trhalo v jemnej psychedélii( z pohladu nezainteresovaného človeka). Zážitok za všetky drobné. Eufória v krvi ešte dva dni potom a príjemné mravčenie v tele pri každej spomienke. Obdivujem Thoma Yorka, že s prihladnutím na jeho vek a dobu existencie Radiohead dokázal dokonale spievať, ťahať vysoké tóny skoro minútu vkuse a ešte pri tom skákať ako pod dávkou elektrického prúdu. Medzi pesničkami sa toho moc nenakecalo ( o výplň sa viac menej postaralo burácajúce publikum) nejaké to Thank you a ak som správne počula tak Toki-doki (alebo to bolo oki-doki?). V tme pod holím nebom, nebolo až také strašné telesné teplo. Ale aj tak to bola brutálna show.

A potom keď bolo po všetkom, človek sa ešte len uisťoval, či to naozaj zažil, keď sa tlačil s davom von stretnutie s drahou Lamentijkou (tak ma napadá a tie dve fotky?), ktorú som naozaj veľmi rada videla. I keď mi trochu nedopínali, že stále existujú malé jazykové odlišnosti :D (taká kartónová škatula :D) a potom, potom už len 10 hodinové trmácanie sa vlakom dom a ošetrovanie otlakov....






Viac na tytrubke.... ale na živo, na živo to bolo LEPŠIE! :D

Komentáre

  1. Na blogspotu se dá udělat hezký blog? oumajgad!!!!
    až budu zase jednou blogovat, tak mi to musíš naučit
    ano ano, ty dvě fotky mám ^^ ale teď jsem nebyla ve stavu je někde zveřejňovat. ale pošlu ti je, hned večer. buď ajsikjujovsky nebo na email nebo někam. neboj
    ale stejně. jak jsi udělala toto? to je neuvěřitelné /jako design tohoto blogu *uáu*/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som človek, čo na koncerty nechodí, preto idem komentovať tie študentnské zľavy cez prázky :D. Pretože nám minule nechcela teta dať študentské lístky do kina. A to sme mali ISIC preukazy a tie sú platné až do septembra či do kedy... A ona prosto že nie... Teda, ja som tie lístky nekupovala, ja som si musela ísť kúpiť chipsy do supermarketu (snáď si nebudem kupovať občerstvenie v drahom bufete pri kine, keď si môžem lacnejšie prepašovať zo supermarketu :D)... A síce som kamoškám vyhubovala, že sa s ňou mali hádať, že ja by som sa, asi by som sa nehádala... Ja to nemám v povahe a obchodníci sú prefíkaní... Úbohý slovenský študent sa prosto môže skôr strčiť, akoby dostal zľavu...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára