Nad priepasťou

Končí sa čas kníh, a čas lesku. Ktorý sa ešte poriadne ani nezačal. Pomaly mi to kvape na 18tku a vínimočne sa aj teším. Prečo? Z prozaických dvôvodov ako živnostenský list, podpisové právo, a podobné nebezpečne dospelácke srandičky. A tým je to aj to najstrašnejšie. Rok je dlhá doba, ale realisticky sa niektore veci vidieť dajú. Čo je zlé na Prievidzi? Nedostačujúca ponuka práce. Hlavne len s maturitou z nejakého gympla. Tesco, Tesco, už sme si tak blízko.
Načo sú mi sny? Načo sú mi cetky, tie drahé knihy a tie všetky ostatné veci, ktoré vlastne nepotrebujem.
Pred 3 možno 2 rokmi by som nikdy nepovedala, že dopadnem takto tvrdo na hubu, aj s celými svojimi snami. Umreli ako múra v svetle lampy a ešte sa im aj dymilo zo zadku. A? Stalo sa. Hubu som si orašprovala aj s ušami. Tak , čo aj programovanie je robota, teda škola. Či na to mám na to, to sa uvidí o rok. Aspoň zostanem doma. ALE nekonečne ma iritujú drísty, že sa málo snažím. Hľavne od ľudí, čo do toho nevidia.
A vlastne nepotrebujem ani žabky, rakov, mloky a podobné zrúdky. Prečo to týrať niekde v nádrži.
Naivne som dúfala, že sa možno raz budem môcť živiť umením, ale moje práce nie su dostačujúce na to, aby zaujali patričné množstvo ľudí a na druhej strane nemam patričné technické vybavenie, na to aby sa to mohlo zlepšiť. Zacyklila som sa v bludnom kruhu, v ktorom akurát tak zoschnem.
Akútna potreba sa posťažovať. Pápá sny moje. Ste zbytočné a len klamete...

Komentáre