Luxusné tažítko

Prišlo mi, moje nové luxusné ťažítko. V preklade Canon EOS 450D a Sigma objektív. Zatiaľ sa len učím, nemám moc čas na blbnutie. A ani na to učenie sa s ním. Ale bavím sa na vete o malosti a kompaktnosti tohto foťáku, ktorý si zaručene rýchlo nájde miesto v mojej taške. Doteraz som nebola človek, ktorý nosí so sebou v tašky, v ktorých by mohla bývať 3 členná rodina. No vyzerá to tak, že asi začnem. Pomalovaná verzia mojej tašky sa aj tak lúpe a vyzerá to čím ďalej tým horšie. Čo už .
Momentálne sa snažím každú svoju voľnú chvíľu venovať teórií vo fotení, čo som mala mať už naštudované dávno, ale Wellinka si poradiť nenechá. Niekedy tomu venujem aj viac ako len chvíľu a pritom mám pred sebou posledné dva ohubu týždne. Uzatvoriť známky, súdne pojednávanie, dedičské pojednávanie. No bude to vrcholne zaujímavé. A po víkendoch v robote. 20 hodín utečie, síce nie ako voda, no večer nemám chuť ani si sadnúť na kofolu. Niekedy ma to silno ubíja.

Môj idealizmus ma raz zabije, no zároveň je to asi jediný pohonný motor, ktorý momentálne vo svojom živote mám. A čím som staršia, tým mám väčšie sklony k nihilizmu. Pekná kombinácia idealizmus s nihilizmom. Nič moc to vám veru poviem. Nebyť toho, tak už sa válam niekde v kytičkách. Takto sa váľam maximálne tak v posteli. To z toho počasia. Búrky, búrky, búrky... teplo, ešte väčšie teplo, hic, búrky.

Nech už je po 23.6