Obláčkovo a iné skryté prekvapenia

Máva to tam na mňa, vykúkajú nevšednosti zo všetkých strán, všade, len nie v Prievidzi. Nie fakt, to čo je tu, pod nálepkou umenie je fraška... alebo skôr fľaška. Wellferine je stratená. Wellferine je nereálna. Minimálne si občas tak prídem. Behám z prava do ľava, z vrchu nadol, diagonálne na všetky smery  a houby  z toho. Vypisovať prihlášky na VŠ, to je vážne veru slasť. Hlavne ak škola neposkytuje jedinú použiteľnú informáciu. Jo je to funky. Keď si predstavím, že ma zase čakajú behačky po úradoch je mi až zle. Zabitý celý deň. Nie že by som si ho nevedela predstaviť aj lepšie, a nie v škole to nebude.
Prosím už nechcem počuť o tom na akej úžasnej a vysokej úrovni to vlastne sme a koľko veľa roboty máme! To viete....
Priznávam , áno, stále a dookola nadávam na to isté. Ako to učia na ekonómií, človek svoj štandart znížiť nemôže.
Ľudia sa boja všestranných skúseností, vedieť viac ako treba. Žijem vraj v slobodnom svete (stále mi uniká, že ktorým smerom tá demokracia prešla/ušla/bola/je) tak to využime! Čím viac budeme poznať, čím viac budeme vedieť, tým skôr pochopíme a budeme tolerantnejší alebo niečo iné a pekné. A hlavne si budeme rozumieť.
Nech žije polyhistorizmus!

Komentáre