Za Fridou!

Tak predsa len sa podarilo! Wellferine videla Fridu na živo! (Kto by nevedel kto je Frida Kahlo, odporúčam uja Gúgla!) A aké to bolo?
Cesta plná nepríjemností. Pomaly sa ani nešlo. Pneumatiky na aute štrakovali, na SAD-ke sa nikto neunúval vypísať autobus, ktorým sme mali ísť. Ale šiel! Našťastie. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká pred Bratislavou a za Bratislavou a všade. Čas príchodu sa posunul o hodinu a pol. Zlú náladu (na začiatok) zachránila výborná kávička a koláčik v reštaurácií Saviinho kamaráta.

A potom sme sa vydali na púť skrz Viedeň za očakávanou Fridou! Žial málo času , veľa chodenia a menšie nezhody odpútali moju pozornosť od fotenia Viedne. A na výstave bolo zakázané fotiť.

 A čo sa týka výstavy, bol to jeden z mojich najväčších pozitívnych zážitkov života! 6 miestností tematicky rozdelených. Jej obrazy, jej fotografie, jej šaty, všetko. Bolo to niečo úžasné! Táto Žena má u mňa obrovský obdiv, za to čo dokázala a v akej situácii bola. Utrpenie života bolo cítiť v každom obraze, v každej fotke. Jej veci boli trpko krásne. Jemné a pritom silné. Frida bola krásna žena. Jej krása vyžarovala z vnútra, ale na mnohých fotkách aj z vonka. Jej krása a jej utrpenie. ( a škaredosť Diega, nikdy nepochopím ako chlap ako on mohol byť takým záletníkom...) Obdivovala som každý ťah jej štetcov. Síce mi chýbali niektoré jej obrazy, no i tak to bol hlboký zážitok, ktorý odporúčam každému.

A čo najviac potešilo chlapov na výlete?