Nechuť

Nie naozaj nemám chuť vysvetlovať všetkým priamo na mieste, prečo som sa v triede zložila, nie nemám chuť počúvať vaše splašené jašenie ohladom niečo, čo sa ešte nekoná. Som egocentrik a za svojim slovom si stojím, aj keby mi mala padnúť na hlavu veža. Nie naozaj nedokážem o tom hovoriť bez toho aby mi nevhŕkli slzy do očí a snáď po 17 a pol rokoch sa ako malá rozplakať na verejnosti. Mám obavy, znechutenie a negativisticko-realistický pohlad na situáciu. Tak čo no, bude zo mňa ekonóm, alebo informatik alebo kerá riť. Svoje sny o budúcnosti obetujem mojej minulosti, ktorá mi dala život. Tak ako predtým. Aby som tak nespravila, bola by som až príliš veľká sviňa. A na to sa necítim. Teraz nie.
Splnil sa mi sen všetkých amerických vidieckych sociek. Hneď po maturite mať na krku dom. Keby som aspoň tú maturitu mala. Nemám. Ale za to mám na krku všetko ostatné. Jipí jé. To čomu sa najviac vyhýbate vás dobehne, podkopne a ešte aj nakope do zadku a napluje do gzichtu, aby vám to oznámilo, že je to už tu. A teraz dospej do troch dní. Zázraky na počkanie? Neverím.
Nechcem počuť, že to bude dobré. Ja chcem proste vedieť ako to zvládnem, ako vypnem lenivosť, ako dospejem, ako ako ako všetko...
Som ešte decko...

Komentáre

  1. Asi nemáš chuť vysvetčovať všetkým na nete, prečo je tento článok taký... smutný. Nebudem sa v tom radšej rýpať...

    Asi to teda nebude najvhodnejšie, keď sa spýtam, či maturuješ tento rok? Lebo si chcem vyžiadať tvoje oznamko... Ale asi sa spýtam až nabudúce, no...

    Drž sa, Well-chan.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára