Ticho

To ticho v dome už trvá týždeň. To ticho, keď vás nikto nečaká pri neskorých nočných príchodoch, to ticho keď nemáte koho spiace v noci ťahať od tv, to ticho keď vám nemá kto hovoriť čo robiť, to ticho kedy vám a len vám je zverený osud celej domácnosti. To ticho kedy ma už aj neporiadok prestane baviť. Ticho keď nieje nikoho, to by v noci zavrel okno aby vám nebola zima. A ticho rána, keď vás budí len uziapaný budík, ktorý prespíte. Ticho tích, keď sa nemáte komu pochváliť a ticho vypnutej televízie v neskorých hodinách. Ticho náhlej dospelosti, keď vám všetky účty padnú nakrk. Ticho keď človek zistí, že sa učí šetriť a sám od seba umyje celú kúpeľnu. Ticho potrebného vyrastenia. Zodpovednosti. Ticho prehltnutých sĺz a zatrpknutého pohľadu so zaťatými zubami a jedinou možnosťou ísť proste ďalej a nesrať sa. Ticho ofučanej detinskosti , ktorá v zadu v hlave dupe nožičkou, že sa jej nechce. Ticho nákupov. A ticho všetkého ostatného, čo tu nie je...
Dúfam, že sa už  čoskoro vráti...

Komentáre

  1. Vrátí se.
    Ticho bolí.
    Chtěla bych říct něco povzbuzujícího lamentijkovského, ale mám pocit, že by to stejně asi nepomohlo. Tak jen, Romi, drž se...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára