Chcem mať oblačné vlasy

A keď už nie vlasy tak aspoň topánky. Ale tie sú vo výrobe.
 
Ľudia ma súdia za veci, ktoré som ani neurobila. Myslia si, že ma majú prečítanu, ale vedia o mne hovno. A možno som fakt sliepka, kvok. Snívam o vesmírnych nohaviciach, kvok. Naplnenie v materializme, aké príznačné. Mojou inšpiráciou budú rybky, zatiaľ stále iba imaginárne. Ako Delirium, idem za svojou rybkou. Ja som rybka, vie to niekto?
Heh mŕtve motýle sa mi nezmestia do flašky. Nebojte sa , nie sú slovenské a ja nie som vrah.
V hlave sa mi tvorí nový svet plný vesmírnych rýb, neopracovaných minerálov a oblakov. Na hranici Fridy a sna. Chcela by som byť Fridou, Gigerom, Alicou a Turingom v jednej osobe. Bolo by to pestré. Rozmýšlam ako medzi nimi nájsť vhodnú hranicu, aby sa to nejak zmysluplne prelínalo a pritom si neodporovalo. Obdivujem Fridu. Mala gule(nie doslova) a dokázala robiť také veci aj napriek všetkému. Ja nedokážem poväčšine ani vyjsť z domu. Strach mi leži na 3/4 mozgu. Ono genetika je strašná sviňa, naša doba je strašná sviňa a ja sa desím všetkých tých následkov. Nemám rada genetiku, naozaj nie. A dedičnosť už duplom. Je to všade naokolo, vo všetkých. Všetci sme poznačení a je to horšie ako iné veci. Gah a ja, že som optimista. A v ktorej realite?
Nevidíte mi do hlavy , ale budete ma súdiť, kvok. Áno úprimne nasralo ma to, kvok. Ale nepotrebujem a hlavne nemusím nikomu vysvetlovať svoje dôvody. Aj tak by to nepochopili. Nerozumiete mi už teraz, kvok.
Aspoň trošku ako Frida, kúúúúšočiček. Ah.
Mimoň mimoňovatý.
Alebo ako Lota či Moira. To sú ženy! Aj keď nereálne. Ale no, veď viete...

Komentáre