Preskočiť na hlavný obsah

Wellinkina chalúpka

Vyhľadávať v tomto blogu

Skúmam sa

apríla 25, 2011

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

pseudofotografia

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

Komentáre

e.25. apríla 2011 o 12:51
ty máš úplně skvělé nohy .D
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Wellferine25. apríla 2011 o 12:56
uplne nezenske a doudierane :D
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede

Pridať komentár

Načítať viac...

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky

Vyliahnutie sa Vidlochvosta feniklového

Chovu hmyzu a pavúkov sa nevenujem dlho. Len nejaké zo dva mesiace. Ale pred asi 2-3 tyzdnami som u nas v kuchyni našla krásnu húsenicu Vidlochvosta feniklového (Papilio machaon), ktorá sa mi zakuklila a dnes ráno sa na svet ukázal krásny samec. Fotografie kukly tesne pre vyliahnutím, fotené včera okolo 0.00 :D Po porvchom už krásne vidno kres bu aj štruktúru krídiel a tela. Nepodarilo sa mi sledovať celý prie beh liahnutia, pretože som sa zo budila až o 8smej a ešte chvíľu mi trvalo, kým mi doplo, že čo sa na mojom okne deje. Predpokladám, že som mala vstať tak o polhodinu skôr :( ale kto vedel :D ja nie -_-" (aj to som vstala len náhdou) Kukla bola na kôprovej stopke v pohári, preto tá platelína, a by sa udržala vo vhodnej polohe na voľnom priestranstve. :) už prázdna kukla Dotyk prírody Už kompletne uschnutý a vyrovnaný motýľ Je mi jasné, že to je o byčajná slovenský druh motýľa, ale z t...

DHZ Opatovce nad Nitrou 2013

Ešte minulý rok sa mi pošťastilo fotiť DHZ z Opatoviec nad Nitrou do súťaže. Súťaž chalani nakoniec aj vyhrali, ale fotky mi dovolili zverejniť až teraz. Tak sa kochajte. Ďakujem chalanom sa skvelú a veselú spoluprácu.

Na dobrú noc

Cítiš tie otlaky na pätách? To ti na ne stúpajú démoni a tiene. Tvoje vlastné, jedinečné a zradne ne bezpečné. Cítiš ten mrazivý dych na tvojom krku? To ti naň dýcha svedomie prebdených nocí. A tie omrzlé prsty, to sú len konárik spod perín chladných dní. Hranica medzi tvojou tvárou a tým druhým je ti tak blízka. A ľadové kryštálik ako para spomedzi tvojich pier ticho utekajú preč do krajiny žiarivých hviezd. Dunenie srdečného svalu ozýva sa tmou. Len ty a tvoje zrúdy, ktoré nikdy, nikdy neodídu. Aj keď ich zatratíš, v snovom sväte vrátia sa ti späť. A potom lapaj po dychu pri úteku pod blikajúcou lampou krížom cez ulicu s tichým strachom. Potlačené... čo? Slzy, výkrik, nával hnevu, nenávisť či azda vlastná hlava. Zrýchľuješ tempo krokov, keď tu zrazu si opäť doma v teplom objatí štyroch stien. A čo ďalej?

Používa službu Blogger