Druhá...tretia...štvrtá puberta

Posledné štyri roky som bola mimo. Vegetovala som v zimnom spánku na informatickej škole. Na informatike som stále...zase. Aj keď to nie je vždy presne to čo by som si predstavovala. Dobojujem to. Nejak. Rozhodla som sa.
Tento rok bol však ako prebudením z kómy. Teda minimálne toto leto. Ide to pomaly. Rozhliadam sa, ohmatávam, zisťujem, že sa toho veľa zmenilo. Mám pocit, že kopa mojich známych aj tých menej má už ucelený štýl alebo minimálne predstavu o tom čo robia a ako to robia. Ja sa cítim, že mám znova 18, ak nie dokonca 15 a začínam takpovediac od nuly.(Asi to bude súvisieť s danými okolnosťami v škole).  Idem skúšať. Ruky ma svrbia od toho aby som si našla to svoje.
V polke semestra som sa opäť prihlásila na výtvarnú. Dokončiť si aspoň druhý stupeň, pretože ma štve, že som sa na to v mojom super spurnom období vykašlala. 3 krát. Jop. Už som to mohla mať za sebou. Ale je to skvelá skúsenosť. Hlavne preto, že chodím k niekomu koho som sa celý život v PD bála ako čerta. Nie je to ľahké, ale o to je tá výtvarná lepšia.
Mám kopu nápadov a cieľov. Dúfam, že po mesiaci zase nevyhorím ako sviečka a nezhasnem niekde do šeda. Zase sa len prelievať z miesta na miesto. Nemôžem a nechcem. Nie len pre to, že mi horí za zadkom so školou.
Neznášam skoré ranné vstávania, ale bolo už načase. A preto vravím "Dobré ráno!"  Zostaňte nachystaní na všetko čo sa z mojej strany chystá!

-Well


Komentáre